Peter Šišovský : Na prezentácie je ešte čas

Ako ste sa dostali k písaniu? Publikovali ste už niekde?

Moje prvé literárne pokusy začali v ôsmej triede na ZŠ, kde bola možnosť napísať poviedku, ktorá sa bude na neskoršej slávnosti verejne čítať. Pridal som sa, no keďže som v tých časoch písal na počítači hrozne pomaly, nestihol som ju prepísať, a teda ju ani odovzdať. Nebyť však tejto situácie, možno by som na to, ako mám písanie rád, ani nikdy neprišiel.

Pred pol rokom a viac som sa moje príbehy snažil pretaviť aj do kníh, no neúspešne. Keď sa na ne pozerám teraz, vidím, že neboli natoľko dobré, aby mohli byť vydané, no niekedy si v nich aj tak rád listujem… Veď sú to moje prvé veci.

Čo vás motivovalo k zapojeniu sa do projektu Slovensko píše román? Ako ste sa o ňom dozvedeli?

Dozvedel som sa o ňom z večerných správ, kde čítali úryvok z prvej kapitoly a trochu objasňovali pravidlá. Hneď po večeri som si sadol za notebook, našiel túto stránku a prečítal som si prvú kapitolu. A keďže je tento projekt určený presne pre takých ako som ja, nemal som prečo váhať a o pár dní som poslal svoje vlastné pokračovanie.

Aký pocit ste mali, keď sa práve Váš príspevok objavil na stránke? Vie o tom Vaše okolie?

Bol to super pocit, keď som si uvedomil, že po rokoch písania prišlo prvé ovocie. Na moment som ani neveril, že je tam skutočne moje meno, no bolo, a tak som si prečítal vlastnú kapitolu ešte raz a musím povedať, že je to úplne iné, ako keď to čítate z programu na počítači. Pôsobí to profesionálnejšie, akoby ste ten text ani nepísali vy, ale niekto iný.

A čo sa týka môjho okolia, myslím, že okrem rodičov, brata a pár známych o tom nevie nikto a ja ani neplánujem, že sa v septembri postavím pred celú triedu a každému dám výtlačok mojej kapitoly J. Isteže, ak to niekto z mojich známych cez prázdniny zistil a príde za mnou, len sa poteším, no na prezentácie je ešte čas. Možno, keď postúpim na vyšší level…  🙂

Inšpirovali ste sa pri písaní kapitol vlastným životom?

Áno, párkrát sa mi to podarí. Napríklad, ak si v mojej kapitole prečítate stať, kde Evu takmer prešlo auto, tak to som celý ja. No túto nedokonalosť, ktorú mi vyčítajú rodičia, sa snažím zmeniť. A inak, asi aj preto tá chyba, kedy som nechtiac oživil Evinu mŕtvu matku. Zamyslel som sa a napísal som to totálne podľa svojich pomerov – mne to vyčítajú obaja rodičia a nie len ocko.

Ktorá postava je Vám najbližšia? Prečo?

Žiadna. Jasné, Eva a Igor sú milí a fajn, no ani oni, ani nikto iný sa mi pod kožu nevotrel viac ako ostatní.

Je niečo (situácia) /niekto (postava), ktorá Vám v románe chýba?

Nie, myslím, že nie. Postáv a situácií je tu bohato, niekedy mi napadá, že až priveľa… Čo už, každý z autorov sa tam snaží pridať niečo vlastné, nejakú postavu, zlomový okamih, a tak ani nepomýšľam na to, že by bol dej príliš jednotvárny. Skôr naopak, pri písaní pokračovania je tu toľko postáv a toľko situácií, na ktoré nesmiete zabudnúť, že nakoniec padne na úžitok, keď sa taký Barón a Bashir Lukavjenko spoja do jednej osoby. J

Ako vnímate doteraz vybraté príspevky spolutvorcov románu?

Kladne. Myslím, že nemám dôvod ani právo na to, aby som niekoho kritizoval a znosil ho pod čiernu zem, ako sa vraví… Aron Maxell píše ako profesionál, pri dialógoch Zuzky Mariankovej som si vravel, že sú ako vystrihnuté zo skutočnosti, čo sa týka b.b.fishera, tak netuším, kde sa doteraz flákala :), keď tu žne jednu kapitolu za druhou. Len či jej to možné triple ostatní prispievatelia odpustia…:)

Ako vnímate výber kapitoly prostredníctvom tzv. „križovatky“, keď mali možnosť rozhodovať čitatelia?

Je to fajn, keď o novej kapitole môžeme vo finálnom výbere rozhodnúť aj my, a zároveň si tak jednotliví autori majú príležitosť zmerať sily v peoplemetroch obľúbenosti J. A po druhej križovatke musím ešte pridať, že by sa hodilo, keby sme nevedeli, ktorý príspevok je od ktorého autora. Myslím, že tak by sa hlasy rozdeľovali férovejšie.

Ako vnímate diskusie a nálady čitateľov?

Pavučica, hogofogo, Nicole, Meredith Grey, b.b.fisher, Aron Maxell a aj ďalší iní aktívni diskutéri sú srdcom SPR, a to, že niekedy niečo vytýkajú (aj keď sem-tam stokrát to isté a zbytočne drzo), by bolo potrebné brať na vedomie, pretože nebyť ich, tak bohvie či by stránka SPR nepôsobila ako predčasný cintorín.

A čo negatívne reakcie, ovplyvňujú Vás? Dokážu Vás znechutiť, alebo naopak motivovať k ďalšiemu písaniu?

Ja som sa na moje prekvapenie pri desiatej kapitole s nejakým negatívnym ohlasom ani nestretol (ak nerátam tie opravy v deji), no ak sa už nejaká negatívna reakcia objaví, má dve možnosti: Buď postúpi do koša s názvom HROZNÉ a viac sa ňou netreba zaoberať, alebo zaujme miesto na poličke pod štítkom NIE JE TO DOBRÉ PRE TO A TO a ak si ju vezmete k srdcu, prispeje len k vášmu zlepšeniu (viem to z vlastnej skúsenosti)… Áno, prednedávnom tu bolo spomínané, že to isté potom platí aj o pochvalách, no ja by som tu videl isté rezervy. Cudzí človek predsa text autora, ktorého nepozná, neoznačí za výborný, keby o ňom skutočne nemal takú mienku. Ak sa sem však zatúla nejaký Róbert a poznačí ťa 5-, nie je dôvod trhať si vlasy. Veď ľudia si závidia…

Aké sú Vaše literárne ciele do budúcnosti?

Pokračovať v SPR, zapojiť sa do nejakých literárnych súťaží a niekde medzitým rozmýšľať nad jedným príbehom. Zatiaľ nie je v počítači, ale niekedy na jeseň možno začnem. A potom…, ktovie? Hranice sú neobmedzené. 🙂