Knižné tipy: Nielen v USA sa píšu dobré knihy

Tak a už je to tu! Na leto sme dlho čakali, ale treba uznať, že sa tu potom držalo zubami-nechtami. Nič však netrvá večne, čoho dôkazom môže byť aj tento víkend, ktorý nám okato naznačil, že leto sa definitívne skončilo. Dosť bolo dovoleniek, grilovačiek a uháňania si rakoviny kože! Nastal čas sychravého počasia, stále kratších dní a večerov, ktoré sa oplatí stráviť jedine ak v pohodlí domova. Veď to všetci poznáme. Na okno bubnujú kvapky dažďa, medzi panelákmi kvíli vietor a my, knihomoli, sedíme, zaborení do hlbokého kresla a s dobrou knihou v lone. Ešteže ich je tak veľa!

Eva Borušovičová – Urobíme všetko, čo sa dá

Chcete na Slovensku vydať knihu? Mám pre vás osvedčený návod, ako to docieliť. Staňte sa obľúbeným redaktorom nejakého internetového periodika a je to! Koncept, ktorý sa osvedčil už Maximovi E. Matkinovi a Borovi Tomisovi, sa rozhodla nasledovať aj nemenej známa a obľúbená Eva Borušovičová. Kniha Urobíme všetko, čo sa dá je zbierkou jej článkov, ktoré písala pre tri rôzne internetové projekty: inZine, T-Station a najnovšie INLAND, ktoré však ako keby jedna mater mala. To sa však nedá povedať o samotných článkoch. Borušovičová si získala zástupy svojich priaznivcov vďaka svojmu nadhľadu, schopnosti písať vtipne a výstižne. Z jej príspevkov cítiť výnimočný pozorovací talent a jej zmysel pre vypointovanie každého článku je už príslovečný. Fanúšikovia nebudú váhať, ostatným vrele odporúčam. Nielen Lasica dobre píše…

Michal Viewegh – Povídky o lásce

Každá nová kniha českého spisovateľa Michala Viewegha je literárnou udalosťou, ktorá sa nedá prehliadnuť. V súčasnosti najznámejší a najobľúbenejší český autor vydáva knihy pomerne pravidelne, ale vždy to stojí za to. Svoj talent a spisovateľskú zručnosť už potvrdil mnohokrát, či už v legendárnych románoch Báječná léta pod psa, Účastníci zájezdu, alebo môj najobľúbenejší – Vybíjená. Tentoraz zvolil formu poviedok, ktoré združuje jedna spoločná téma – láska. A to láska v každej podobe. V jednej poviedke rozpráva o prvej pubertálnej láske štrnásťročných, kým v ďalšej popisuje zložitý vzťah umierajúceho otca a jeho syna. Ako sme si už pri Vieweghovi zvykli – autor sa rozhodne nevyhýba témam bolestným, alebo jednoducho smutným, ale vždy si zachováva svoj zmysel pre humor, ktorého podtón neustále cítiť v každom jeho diele.

Orhan Pamuk – Čierna kniha

Zahraniční literárni recenzenti vám pokojne a bez nátlaku priznajú, že ich prehľad svetovej literatúry sa obmedzuje len na tú, ktorá bola napísaná, alebo aspoň preložená do angličtiny. Na Slovensku sme na možno ešte horšie, keďže kníh v angličtine sa u nás zas tak veľa neprečíta a do slovenčiny a češtiny ich je určite preložených menej, než do angličtiny. A práve vďaka tomu by sme mali úprimne poďakovať pánom zo Švédskej akadémie, ktorý pre svet „objavili“ Orhana Parmuka, ktorému v roku 2006 udelili Nobelovu cenu za literatúru za jeho román Moje meno je Červená. Od tej chvíle si Pamuka všetci vážime a hlavne sa tešíme z jeho najnovšieho románu, ktorý býva označovaný za koniec realizmu v tureckej literatúre. Príbeh istého Galipa, ktorý jedného dňa zistí, že mu zmizla manželka a v tej istej chvíli zmizol aj jej prvý manžel Dželál je postmodernistický príbeh s kriminálnou zápletkou, ktorý rozhodne stojí za to. A ak sa vám zdá, že na postmodernu nemáte náladu, skúste začať s autorovou „nobelovkou“ Moje meno je Červená.

Junot Díaz – Krátký, leč divuplný život Oskara Wajda

Je to Američan a zároveň to nie je Američan. Autor pochádzajúci z Dominikánskej republiky vyrastal v New Jersey a momentálne žije v New Yorku. Jeho čiastočne autobiografický román, za ktorý získal v roku 2008 Pulitzerovu cenu, nám rozpráva príbeh Oskara Wajda (áno, narážka na Oscara Wilda), ktorý z celej svojej duše túži po absolútnej láske. Má to však jeden háčik. Jeho rodinu už po niekoľko generácii prenasleduje kliatba zvaná fukú, ktorá spôsobuje, že ich rodinu neustále prenasledujú rôzne pohromy a hlavne nešťastné lásky, ktoré ostávajú nenaplnené. Oskar sa rozhodne, že bude posledným, koho táto kliatba sužuje, a tak sa v honbe za prvým bozkom rozhodne riskovať. Ako to už býva, čím vyššia je možná výhra, tým vyšší musí byť risk. A kvôli dokonalej láske sa musí riskovať všetko…

Muriel Barberyová – Pochoutka

V tohto týždňovej ignorácii anglosaskej literatúry budeme pokračovať. Ďalšia v rade je francúzska spisovateľka Muriel Barberyová. Vo Francúzsku zbožňovaná hlavne za svoj minuloročný román S eleganciou ježka, ktorý sa niekoľko týždňov držal na špici francúzskych bestsellerov. Román Pochoutka je vlastne jej prvotinou, ktorá pôvodne vyšla už v roku 2000. V našom časopriestore však musel kvality tejto autorky potvrdiť až úspech jej známejšieho románu, a preto máme možnosť zoznámiť sa s týmto príbehom až teraz. Pôsobivé rozprávanie, ktorého hlavným hrdinom je najväčší kulinársky kritik na svete, má svoje nezameniteľné čaro. Hlavný hrdina vie, že na druhý deň zomrie, a preto trávi poslednú noc svojho života hľadaním chuti, ktorá mu väzí niekde v srdci, ktorú má na jazyku, ale ktorá mu napriek tomu stále uniká. A tak trávi posledné hodiny svojho života spomienkami svojej chuťovej pamäte a spomína na všetko dobré, čo ho v živote postretlo. Povinné čítanie pre každého nadšeného amatérskeho kuchára, ale aj pre ľudí, ktorí si život užívajú plnými dúškami.

Milan Hein – Miloš Kopecký: Co za to stálo…

A na záver som si nechal autobiografiu, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v tomto žánri podarilo napísať v Čechách, aj na Slovensku. Miloš Kopecký bol fenomenálny český herec, ktorého zbožňovala hlavne staršia generácia. Nezabudnuteľný hlavne ako pištoľník Hogo Fogo v Limonádovom Joe-ovi, alebo ako doktor Strossmayera v Nemocnici na okraji mesta, si získal srdcia desaťtisícov obdivovateľov v Čechách aj na Slovensku. Už menej sa o ňom vie, že celý život trpel záchvatmi manio-depresívnej psychózy, ktoré sa mu doktori pokúšali liečiť elektrošokmi. Alebo že bol chronický sukničkár, ktorému to tolerovala aj vlastná manželka. Miloš Kopecký prežil život plný vzostupov a pádov, a práve preto sa o ňom tak dobre číta. Hlavne, keď o ňom rozpráva sám Kopecký, ktorý sa stretol s Heinom a poskytol mu materiál, na základe ktorého vznikla táto biografia. Ako hovorí samotný autor biografie: „Kdykoliv usedám do jeho křesla, myslím na něj. S obdivem, i se špetkou soucitu. Neměl to snadné. Ale ony možná právě ty těžkosti, se kterými se musel v životě servat, dotvářely jeho velikost. A Miloš Kopecký Velikán byl.“

Foto: guardian.co.uk / martinus.sk