Poď sa pohrať. S anjelom.

Niektoré knihy majú silu vyvolať v čitateľovi pocit, ktorý sa nedá tak jednoducho identifikovať. Ide o zmes zloby, rozčúlenia, obdivu a neskonalej túžby zistiť, ako to všetko skončí. A kto vyhrá. Takýto pocit vyvoláva aj Anjelská hra – najnovšia kniha španielskeho autora Carlosa Ruiza Zafóna v slovenčine.Barcelona – mesto prekliatych aj požehnaných

Barcelona. Mesto prekliatia, lásky, ale najmä záhad. Barcelona je múza, ale aj smrť. Dá sa v nej nájsť šťastie, ale dokáže aj pokoriť človeka a donútiť ho kľačať na kolenách. Aj takto vykreslil Carlos Ruiz Zafón, jeden z najobľúbenejších a načítanejších autorov píšucich v španielčine mesto, ktoré neodmysliteľne dotvára dej jeho najnovšej knihy Anjelská hra.

Spisovateľ a jeho sny

Tak ako tento spisovateľ dokáže do detailu vykresliť mesto, jeho zákutia, atmosféru ale najmä silu, vie sa pohrať aj s myšlienkami a túžbami autorov. Hlavnou postavou jeho Anjelskej hry je spisovateľ David Martín. Muž, ktorý prešiel z redakcii k písaniu na objednávku, až skončil pri tvorení knihy, ktorá mala navždy zmeniť jeho život, ale aj chod dejín a tohto sveta. Svojej túžbe stať sa spisovateľom obetoval veľa. Zdravie, život a napokon aj smrť.

Na ceste autora Zafón ukazuje asi všetky odtiene života spisovateľov – pády aj výslnie, popularitu aj opustenosť. Kto vie, či vychádzal z vlastných skúseností, alebo vie dobre využiť svoju fantáziu.

David sa prediera ťažkým životom, v ktorom má len málo, aj keď o to hodnotnejších, priateľov. Z redakcie, v ktorej dlho pracoval, ho vyženie závisť kolegov, ktorí sa nevedia vyrovnať s nadpriemerným mladým spolupracovníkom.

„Závisť je náboženstvom priemerných. Je im útechou, odpoveďou na nepokoj, čo ich zvnútra zhrýza až im napokon naplní dušu hnilobou a je pre nich ospravedlnením úbohosti a chamtivosti, až napokon uveria, že sú to vlastne cnosti a nebeská brána sa otvára len nešťastníkom, ako sú oni, čo kráčajú životom a nezanechajú po sebe nijakú stopu, len mizerné pokusy ponížiť ostatných.“

Láska silnejšia než smrť a rovnako nepochopiteľná

Autor v knihe prináša nielen pocity a túžby spisovateľa po tom, aby sa preslávil, aby videl svoje meno na obálke knihy, aby sa vryl do pamäti sveta, ktorá ho prežije. Zafón vykresľuje aj hĺbkový pohľad na človeka v jeho neznesiteľnosti, ľudskosti aj živelnosti. Vykresľuje ľudskú lásku (nielen partnerskú) v mnohých podobách. A to všetko cez postavu Davida.

Ukazuje lásku k otcovi, ktorý je negramotný, a tak bojuje a nevie pochopiť synovu náklonnosť ku knihám. Lásku k žene, ktorá aj napriek tomu, že ho miluje sa vydá za iného. Lásku k matke, ktorá ho opustila a aj po rokoch sa k synovi odmieta priznať. Lásku k priateľovi, ktorý dokázal pomôcť v ťažkých chvíľach a stal sa nesmiernou oporou v ťažkých časoch. Lásku k ochrancovi, ktorý ho obral o lásku jeho života či k mladému dievčaťu, ktoré možno nebolo také mladé ako by sa zdalo.

„Vľúdne slová sú lacné láskavosti, ktoré si nevyžadujú ani štipku námahy a človeku sa za ne dostane viac vďačnosti než za skutočnú dobrotu.“

Nedá sa nemilovať knihy

Lásku a Barcelonu v knihe Zafón dopĺňa ešte jedným fenomenóm – knihami. Okrem toho, že  hlavná postava je spisovateľ a jednou z dejových línií je napísať dielo meniace životy ľudí sú knihy v tomto dielo ešte niečo viac. Nesú v sebe dušu a moc. Ľudia pre ne obetujú vlastné šťastie či životy.

Anjelská hra je kniha, ktorú pravdepodobne najlepšie vystihuje slovo záhadná. Nesie v sebe znaky detektívky, realistickej prózy, ale aj fantastického románu. To všetko dopĺňa nádych mystiky a religionistiky. Aj napriek tomu, že Zafón niekedy píše veľmi zložito – používa dlhé a často komplikované zložené súvetia, kniha pôsobí veľmi ľahko a dá sa doslova hltať. Na ďalšiu stranu čitateľa poháňa najmä túžba zistiť dôvody, rozuzlenie či vysvetlenie. Vždy však existuje možnosť, že sa ho nedočká :).

Autor sa hrá. Na každej strane a každým slovom zamotáva a preplieta postavy, osudy, zápletky, vysvetlenia. Hrá sa hru s čitateľom, ale aj s vlastnými postavami. Je však otázne či je tá hra anjelská alebo práve naopak.

Hodnotenie:

Zafón ponúka dielo. Dajú sa v ňom cítiť znaky viacerých autorov. Nesie v sebe napríklad atmosféru a tajomno podobné japonskému autorovi Haruki Murakamimu. Svojim dejom a túžbou hlavnej postavy pripomína Doriana Graya od Oscara Wilda. Na rozdiel od neho sa však David spamätáva dostatočne včas. V Anjelskej hre sa dá spozorovať aj nejasné písmo Paula Coelha, najmä v mystickej rovine a diskusiách o náboženstve či Richarda Bacha v zobrazení túžby po lepšom živote a možno neskutočnej láske. Celkovo je však kniha výnimočná a jedinečná.