Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Hlava bez päty

Román, ktorému nikto neprejde cez rozum, ale on prejde cez ten váš. Jedno z najznámejších protivojnových diel 20. storočia sa umiestnilo na siedmom mieste v zozname najvplyvnejších kníh modernej literatúry. Prvú kapitolu románu napísal Heller za jeden týždeň, na zvyšok musel vydavateľ čakať osem rokov. Na druhej strane, trpezlivosť ruže prináša…

Joseph Heller je ďalší z amerických autorov ruského pôvodu. Rodičia Isaas a Lena Hellerovci boli Židia, a tak im Amerika prišla ako bezpečnejšie miesto než Európa. Joseph si odmala krátil chvíle písaním a už v teenegerskom veku napísal svoju prvú poviedku z vojnového prostredia. Svoju prvotinu, ktorá opisovala ruskú inváziu do Fínska, poslal do New York Daily News, ktoré však spisovateľský pokus odmietli. Napriek tomu sa svojho sna, stať sa spisovateľom, nevzdával. Po skončení stredoškolského štúdia sa prihlásil do armády. Bol pridelený do leteckej jednotky, ktorá operovala nad Talianskom a severnou Afrikou. Ak sa vám to zdá byť povedomé, áno, máte pravdu, presne ako hlavný hrdina Yossarian. Počas svojho pôsobenia v armáde nalietal 60 letov ako pilot bombardovacieho lietadla B- 25. Na dojmy z vojny si spomína prekvapivo celkom pozitívne. Ako 19-ročný chlapec, v takomto pomerne mladom veku totiž nastúpil, mal pocit, že je to zábava a úžasná skúsenosť. Po návrate domov ho okolie vnímalo ako hrdinu a on tomuto pocitu z času na čas, podľa vlastných slov, celkom rád podliehal.

Presne 8 rokov po vojne sa rozhodol svoje spomienky na armádne „účinkovanie“ použiť ako inšpiráciu. Teda nie celkom rozhodol, jednoducho to prišlo samo. A tak sa pustil do písania. Hlavnou postavou je osobitý dôstojník Yossarian, ktorý netúži po ničom inom, len sa vymaniť z armádnej mašinérie a zachrániť si tak holý život.  A armádna mašinéria netúži po ničom inom, len ten jeho život nenechať na pokoji. Brilantný útok na byrokraciu, absurditu armádnych predpisov a nezmyselnosť armády ako mechanizmu. Ak hľadáte v 42 kapitolách niekoho normálneho, márne. Armáda stihla zdeformovať každého. Heller deformáciu ľudskej individuality prostredníctvom uniformity vojenskej jednotky zobrazuje v každej kapitole prostredníctvom iného člena v bombardovacej letke. Preto je každá z kapitol pomenovaná zakaždým po inom vojakovi.

Yossarian, ktorý uteká pred povinnosťou lietať a v čase nemocničného odpočinku sa baví cenzurovaním listov až tak, že necháva iba podstatné mená, poprípade pozdrav. Milo, ktorý sa naučil vyťažiť z vojny maximum pre svoje obchodné záležitosti, pričom neváha servírovať kúsky bavlníka v čokoláde, len aby upotrebil zbytky zásob, ktoré už nejdú na odbyt. Orr, ktorý nosí v lícach ukryté dve plánky. A čerešničkou na torte je major Major Major, ktorý sa nemôže dostať kvôli armádnej mašinérii k vyššiemu postu, keďže by bola škoda prísť o majora Majora. Zakaždým, keď máte pocit, že ide iba o zlátaninu akýchsi humorných situácií, však Heller prichádza s absolútne nevinnou situáciou, ktorá vás pri čítaní núti len naprázdno prehltnúť a smiech človeka raz – dva prejde.

Ako to už pri absurdnom humore býva, kniha pri vydaní zaznamenala zmiešané reakcie. Po recenziách označujúcich knihu za zlátaninu bez hlavy a päty sa však objavili aj nadšené kritiky ako:

„Najlepší americký román, ktorý vyšiel o druhej svetovej vojne …“ (The Nation), „… apokalyptické majstrovské dielo …“ (Chicago Times), „znepokojujúci pohľad do širšieho zápasu dneška – zápasu o prežitie ľudstva …“ (Richmond Times Dispatch), „…streštený, nádherný, a predsa kruto triezvy príbeh, napísaný s dômyslom a fantáziou …“ (Newsday) .

Ako mnohé kultové romány, aj tento bol sfilmovaný. No úspech filmu Hlava XXII bol zatienený iným vojnovým po4inom a síce legendárnym MASHom, z ktorého sa neskôr stal jeden z najúspešnejších seriálov v dejinách televízie.

Za azda najväčšiu absurdnosť týkajúcu sa tohto osobitého diela však možno považovať fakt, že kniha je v americkej armáde odporúčaná ako doplnkové čítanie dôstojníkom, aby im pomohla rozlíšiť potrebnú byrokraciu od byrokracie dehumanizujúcej. Nuž, keby Yossarian vedel, určite by sa potešil…Na záver už len myšlienka z Hlavy XXII.:  „Rozhodol som sa stať nesmrteľným a zomriem iba v prípade, že mi to nevyjde.“ A to sa, myslím, svojím spôsobom v tomto prípade podarilo.