Moderná detektívka a jej autori: Muž, ktorý zomrel príliš skoro
Keď švédsky novinár Stieg Larsson začal, len tak pre svoje potešenie, písať detektívne romány, ktoré vzápätí odkladal do zásuvky, určite netušil, aký celosvetový úspech dosiahnu. Vo chvíli, keď sa ich predsa len rozhodol posunúť ich nakladateľstvu Nordstedts Forlag určite netušil, že sa stane druhým najpredávanejším autorom roku 2008. A keď v roku 2004 umieral, určite nemal potuchy, že sa stane najúspešnejším európskym spisovateľom roku 2009.
Stieg Larsson sa do dejín populárnej literatúry asi zapíše ako ten najsmolnejší autor 21. storočia. Veď ako inak sa dá charakterizovať niekto, kto umrie len pár týždňov potom, ako do nakladateľstva doručí rukopisy troch románov, ktoré obrátia naruby svetovú literárnu scénu detektívneho žánru? Kritici sa však vynašli a okrem „smoliara“ použili aj mnoho iných prívlastkov: „Brilantný, dokonalý, prevratný, napínavý, atď…“ A pritom jeho životný príbeh podobný úspech rozhodne nenaznačoval.
Po ukončení štúdia a absolvovaní povinnej vojenskej služby sa Stieg Larsson zamestnal na pošte, kde strávil niekoľko rokov. Práca ho asi príliš nevyčerpávala, lebo v týchto rokoch sa stal aktívnym členom švédskeho ľavicového hnutia, redigoval trockistický magazín Fjärde internationalen, aktívne sa zaujímal o vojnu vo Vietname a na dôvažok sa stal aj jedným z najvýznamnejších fanúšikov sci-fi vo Švédsku, kotrý redigoval hneď niekoľko fanzinov venujúcich sa tomu žánru.
V roku 1977 sa zamestnal v najväčšej švédskej tlačovej agentúre TT ako grafik a ostal tam nasledujúcich 22 rokov. V tomto období sa stále viac sústreďoval na pravicový extrémizmus a jeho potláčanie, čo vyústilo až do vydania knihy Extremhögern (Pravicový extrémizmus). Reakcia na seba nedala dlho čakať a neonacistické noviny uverejnili článok, v ktorom bola zverejnená Larssonova fotka, adresa, telefónne číslo a nastolená rečnícka otázka „či by mu malo byť dovolené pokračovať v jeho práci, alebo by sa s tým malo niečo urobiť.“ Vydavateľ novín bol vďaka tomuto článku odsúdený na štyri mesiace vo väzení a Larsson sa rozhodol vystupňovať svoj boj proti neonacistom. Výhražky od neonacistov ho už ale sprevádzali do konca života.
V roku 1995 sa stal hlavnou hybnou silou, ktorá stála za založením antifašistického časopisu Expo. Dva roky pracoval na plný úväzok v TT, aj v časopise Expo, až kým sa v roku 1999 definitívne nerozhodol odísť z TT a naplno sa venovať časopisu z pozície šéfredaktora, v ktorej zotrval až do svojej smrti v roku 2004.
Pri pohľade na Larssonov životný štýl nám okamžite vyvstane obrázok typického workoholika. Veď celé roky zvládal svoju prácu grafika v tlačovej agentúre TT, viedol časopis Expo, písal knihy o pravicovom extrémizme, prednášal o extrémizme študentom, politikom aj policajným silám a len tak mimochodom stihol napísať tri výnimočné detektívne romány. Toto všetko zvládal napriek tomu, že len málokedy mu ostal čas na jedlo a vyfajčil 60 ručne balených cigariet denne. Ako hovorí jeho blízky priateľ a dlhoročný kolega: „Domov zvykol prichádzať okolo štvrtej až piatej hodiny ráno. A to bol presne ten čas, kedy si pracoval na príebehu Mikaela Blomkvista a Lisbeth Salanderovej. Vždy vravieval, že budúci rok to bude lepšie.“ Ale nebolo. Brutálny životný štýl si vybral svoju daň a Stieg Larsson neočakávane zomrel vo veku 50 rokov, len pár týždňov po tom, ako poslal nakladateľstvu rukopisy prvých troch románov série Millennium.
Tá sa celá sústreďuje na dve hlavné postavy. Nekomformného investigatívneho žurnalistu malého nezávislého časopisu Millennium (nepripomína vám to niečo) Mikaela Blomkvista a extrémne asociálnu mladučkú hackerku Lisbeth Salanderovú, ktorá je jednou z najvýnimočnejších literárnych postáv, aké sa kedy mihli detektívnym žánrom. Zhodou okolností spolu vytvoria nepravdepodobnú dvojicu, ktorej sa podarí prekonať každú prekážku, ktorú im osud postaví do cesty. A že ten sa s nimi veru nemazná.
Prvý diel trilógie Millennium Muži, ktorí nenávidia ženy nám predstaví Mikaela Blomkvista v extrémne nezávideniahodnej situácii. Súd ho práve odsúdil za ohováranie významného švédskeho podnikateľa, ktorý je však v skutočnosit gauner najhrušieho zrna. Mikael sa snaží uniknúť pozornosti médií, a tak prijíma ponuku legendárneho magnáta Vagnera spísať rodinnú kroniku Vagnerovcov, ktorá skrýva mnoho temných tajomstiev. A práve najväčšie tajomstvo ich rodinnej histórie – zmiznutie Harriet Vagnerovej v lete 1966 – má Mikael za úlohu vypátrať. Pred zrakmi čitateľov sa rozohráva príbeh zamotanej a náležite temnej rodinnej histórie Vagnerovcov, ktorá naťahuje svoje chápadlá aj do prítomnosti. Larssonovi sa podarilo výborným spôsobom skĺbiť absolútne klasickú detektívku v izolovanom prostredí, kde sa „vrah skrýva medzi nami“ s modernou detektívkou, kde sa niektoré tajomstvá dajú odhaliť len vďaka významnej dopomoci geniálnej mladej hackerky Lisbeth Salandorovej, ktorá má svoje vlastné tajomstvá.
Ďašie dva diely tejto výnimočnej trilógie Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a Vzdušný zámok, ktorý vybuchol sú vlastne jedným príbehom rozdeleným do dvoch kníh. Larsson sústreďuje svoju pozornosť na Lisbeth Salanderovú, ktorú ani novonadobudnuté milióny neuchránia pred problémami. Lisbeth je obvinená z trojitej vraždy a vždy utiahnutá hackerka, ktorá si prísne strážila svoje súkromie, sa stáva štvanou zverou médií, ktorú naháňa polícia celého Švédska. Kým prvý diel sa sústredil na problém týrania žien, druhé dva diely sa sústreďujú na nekalé praktiky tajných služieb, priveľkú moc médií a jej nezodpovedné zneužívanie a Larsson sa nevyhol ani svojej obľúbenej téme pravicového extrémizmu. Napriek tomu, že sa autor venoval množstvu aktuálnych problémov, sa mu podarilo napísať tri výnimočné knihy, ktoré majú jedno spoločné – patria do tej malej kategórie vzácnych kníh, vďaka ktorým budete chodiť do práce pár dní nevyspatí, a ktoré nedokážete odložiť, kým ich nebudete mať prečítané.
Stieg Larsson sa stal najpredávanejším autorom Európy v roku 2009 oprávnene. Je preto veľká škoda, že už nič nové nenapíše. Zanechal po sebe síce rozpracovanú štvrtú knihu a náčrt ďalších dvoch príbehov Mikaela Blomkvista a Lisbeth Salanderovej (edícia Millennium mala mať desať dielov), ale to už je iný príbeh. Veľmi smutný príbeh boja o veľké peniaze medzi Larssonov rodinou a jeho dlhoročnou priateľkou.
PS: Švédi využili popularitu románov a natočili na motívy románov filmy priam hollywoodskych kvalít. Napriek tomu samozrejme nedosahujú výnimočnosti ich literárnej predlohy (videl som prvé dva), a preto vám vrele odporúčam neskaziť si túto chuťovku filmovým spracovaním.
Foto: bokasafn.com / Martinus.sk
Zaujímavé linky:
Prečítajte si aj o ďalších vynikajúcich autoroch detektívok v našom seriále Moderná detektívka a jej autori
Ďalšie časti diela Stiega Larssona zrejme nikdy neuzrú svetlo sveta