Jean Paul Sartre: Filozof, dramatik alebo románopisec? Proste Spisovateľ

„Kráčam po uliciach ako spisovateľ!“ túto vetu si s nadšením a hrdosťou poznačil do svojho zápisníka Jean Paul Sartre po tom, čo vydavateľ pristúpil na vydanie románu Hnus. Sen o tom stať sa známym spisovateľom, živil Jean Paul v sebe od útleho detstva. Toto povolanie bola jeho méta. Písal poviedky, krátke článočky, ale začiatky boli bez odozvy. Ako húževnatý a cieľavedomý mladík sa však snažil, až kým odozva nakoniec neprišla. A ešte aká!

Anton Roquentin, si prenajíma izbu v mestečku Bouville v snahe spracovať životopis šľachtica s nie celkom jasnou minulosťou. V práci mu však bránia čudné pocity, ktoré ho po príchode do mestečka začnú prepadať. Všetko je zrazu akési temné, odporné , nezmyselné a zbytočné. Miesto práce sa Anton len túla po okolí ako bezduchá bytosť a je mu zle z okolia. Vykúpenie vidí v definitívnom prerušení práce a odsťahovaní sa do Paríža. Ale bude to lepšie? Má vlastná existencia zmysel? Nie je bytie len úplná márnosť? Práve úvahy o zmysle existencie sú podstatou románu Jeana Paula Sartra s názvom Hnus.  Ako filozof existencializmu vlastne ani inak písať a rozmýšľať nemohol.  Hnus nemal byť pôvodne románom, ale len filozofickou esejou s názvom Pokus o náhodnosť ľudskej existencie. Spisovateľ mieni, inšpirácia mení. A obzvlášť ak má esej – román autobiografické prvky.

Mestečko Bouville, čo v preklade znamená špinavé/zablatené mesto, je predlohou Le Havru. Tu Sartre pôsobil ako učiteľ a podobne ako Anton, aj on býval v hoteli. Táto paralela medzi životom autora a hlavného hrdinu je zároveň istým spôsobom pomsta voči obyvateľom Le Havru. Tí totiž príliš otvorene prejavovali nedôveru voči mladému učiteľovi, ktorý sa  s konvenciami výučby veľmi netrápil. Svoje prednášky s obľubou odbavil v kaviarni alebo krčme a so študentmi veľmi rád voľne debatoval.  A aké to boli debaty?! Ten filozof rečnil o absurdnosti bytia a ničotnosti života. Nuž, nie každý rodič ocení učiteľa, ktorý jeho dieťa vzdeláva v takomto duchu. Ako učiteľ si v tom čase veľkú popularitu nevyslúžil, ale ako spisovateľ po vydaní Hnusu už áno. Románová prvotina vyvolala obrovský ohlas. Už len jej názov budil zvedavosť. A za ten musí Sartre vďačiť vydavateľovi. Pôvodný názov románu bol totiž Melanchólia, ale ten neznel v ušiach obchodníka príliš „predajne“ a tak prišiel s návrhom Hnus. Obe strany boli spokojné a po štatistike predaja ešte spokojnejšie. Nuž aj vo svete literatúry majú kompromisy  výsostné miesto.

Sartre si jasne uvedomoval, že „propagovať“ filozofiu prostredníctvom literatúry možno azda najlepšie. Poviedka, novela, román, esej, dráma? To je jedno! Filozof – spisovateľ bol všestranný a žánrom sa ovplyvňovať nenechal. A na všetkých týchto poliach bol nesmierne úspešný. Zbierka poviedok Múr – úspech, divadelná hra  S vylúčením verejnosti – úspech, o románe snáď už po predošlých riadkoch ani netreba hovoriť. Týmto spôsobom to zvládol v rámci hesla dva v jednom. Literárne aj filozofické ambície boli naplnené. Malý okrúhly intelektuál si splnil detský sen a my máme nad čím rozjímať.

Foto: dallas.ismyhome.com / Martinus.sk