Minulý týždeň sa niesol v znamení dvoch významných udalostí. Asi ste zaznamenali, že na Islande vybuchla sopka, vďaka ktorej sme boli nútení ísť do Londýna autom. A prečo práve do Londýna? Lebo práve tam sa konal jeden z troch najvýznamnejších knižných veľtrhov na svete. Na veľtrhu síce tento rok chýbali (hádajte prečo) vystavovatelia zo zámoria, ale aj tak to bolo stelesnené nebo pre všetkých, ktorí žijú knihami. Odniesli sme si odtiaľ množstvo zážitkov, informácii a úlovkov, ktoré vám budeme postupne dávkovať. 🙂 Medzitým však nespali ani slovenskí vydavatelia a opäť nám zásobili poriadnou dávkou knižných noviniek. A z nich sme pre vás tak ako každý týždeň vybrali tituly, ktoré by rozhodne nemali ujsť vašej pozornosti. Nech sa páči!

Tatiana Melasová – Tovar

Dnešné knižné tipy začneme knihou, ktorá by sa mala zaradiť do povinnej literatúry všetkých stredoškolákov. Nie, asi to nie je literárne dielo na úrovni Hemingwaya, Tolstoja alebo Maupassanta. Ale je to knižočka, ktorá v plnej nahote zachytáva hrôzu, beznádej, špinu a obludnosť závislosti na drogách a to priamo z prvej ruky. Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci a od pätnástich rokov bola závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u známeho slovenského odborníka na liečbu drogových závislostí Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Spolu s ním napísala túto knihu. Je to kniha, ktorá sa zle predstavuje, lebo je veľmi ťažké vystihnúť jej silu. Pánovi Schwandtnerovi sa to však podarilo, takže ak sa chcete o knihe dozvedieť viac, kliknite TU.

Dick Francis, Felix Francis – Dvojnásobná výhra

Román Dvojnásobná výhra je tretím spoločným románom otca a syna Francisovcov. Pre otca Dicka bol súčasťou hviezdneho comebacku, ktorý po päťročnej prestávke (2001 – 2005) predznamenal ešte sólovo napísaný román Koniec stávok. Pre syna Felixa je potvrdením jeho majstrovstva, ktoré zažiarilo už v ich prvom spoločnom románe Na mŕtvom bode a vyvrcholilo o rok neskôr románom Džokej v talári. Dick Francis sa, žiaľ, slovenského vydania Dvojnásobnej výhry nedožil. Zomrel 14. februára 2010. Dick Francis, profesionálny džokej, autor 43 románov z dostihového prostredia, nositeľ vysokých britských vyznamenaní, navštívil spolu so synom Slovensko dvakrát, v roku 1995 a 2001. Pri druhej návšteve bol s jedným miliónom predaných výtlačkov vyhlásený za najpopulárnejšieho zahraničného autora na Slovensku. Syn Felix Francis je rozhodnutý aj po otcovej smrti pokračovať v jeho literárnych šľapajach. Ak sa chcete dozvedieť viac o výnimočnom živote Dicka Francisa, prečítajte si náš článok TU.

Spencer Johnson – Vrchy a údolia

Knihu o dosahovaní úspechu sú na Slovensku extrémne populárne. Niet divu, veď kto by už len nechcel byť úspešný? Medzi autorov motivačnej literatúry, ktorí zaznamenali celosvetový úspech patrí aj Spencer Johnson, ktorý sa u nás preslávil hlavne svojím bestsellerom Kam se poděl můj Sýr? A teraz napísal nepriame pokračovanie Vrchy a údolia, ktoré sú príbehom nešťastného mladého muža z doliny. Stretnutie so starcom, ktorý žije na vrchole hory, mu navždy zmení život. Mladík si spočiatku neuvedomuje, že hovorí s jedným z najvyrovnanejších a najúspešnejších ľudí na svete, no po sérii rozhovorov a skúseností, ktoré prežije hore na vrcholoch a dolu v dolinách, dospeje k prekvapujúcim objavom. Napokon pochopí, ako môže v dobrých i zlých časoch využiť pozoruhodné starcove princípy a praktické nástroje, a aj sám dosiahne vyrovnanosť a úspech. Aj vy môžete podniknúť výpravu na samý vrch hory a využiť vo svoj prospech v pracovnom i osobnom živote všetko, čo cestou na vrchol nájdete.

Matti Rönkä – Muž s tvárou zabijaka

Severská detektívka si získava na Slovensku stále viac a viac priaznivcov a je to len dobre. Či už ide o mierne ošúchaného (aj keď v anglicky hovoriacich krajinách stále neskutočne populárneho) Stiega Larssona alebo o islandského klasika žánru Arnaldura Indridasona vždy sa jedná o detektívky, ktoré stoja za to (mimochodom, čítali ste nejakú od Mika Waltariho? Ten tiež nenapísal len Egypťana Sinuheta). A teraz prichádza „ďalší pán na holenie“ – Matti Rönkä, ktorý nám predstaví svoju sériu príbehov s hlavnou postavou Viktorom Kärppom. Viktor Kärppä je podľa vlastného názoru dôveryhodný. Vybavuje obchody a povolenia, nekradne, nie je zapletený do drog, ani nezabíja, hoci má tvár zabijaka… Jeho minulosť je však oveľa zložitejšia. Zvláštne školenie v Červenej armáde a pomáhanie zločineckým šéfom sa mu vracia aj inak, nielen v snoch. Kedysi sa volal Viktor Gornostajev, narodil sa a vyrástol v Sovietskom zväze. Po rokoch prichádza do Fínska, odkiaľ pochádza jeho otec, a prijíma staré rodové meno Kärppä. Pocit, že je tu stále cudzincom, však ostáva. Príbehy Rönkä majú jasný, zrozumiteľný jazyk, dramatické zvraty, humor a do fínskej detektívnej literatúry priniesol podľa kritikov novú perspektívu.

Fareed Zakaria – Budúcnosť slobody

A na záver som si nechal perličku pre všetkých, ktorým nestačí kĺzať po povrchu svetových udalostí, ale chcú pochopiť ich dejinné súvislosti a podstatu toho, čo sa deje okolo nás. Pre ľudí na Západe demokracia znamená „liberálnu demokraciu“, t. j. politický systém, ktorý sa vyznačuje nielen slobodnými a regulárnymi voľbami, ale aj právnym poriadkom, deľbou moci a ochranou základných slobôd prejavu, zhromažďovania sa, náboženstva a súkromného vlastníctva. Tento balík slobôd, ktorý možno označiť aj ako „ústavný liberalizmus“, nemá v skutočnosti nič do činenia s demokraciou, nie vždy išli ruka v ruke, dokonca ani na Západe. Koniec koncov, Adolf Hitler sa stal nemeckým kancelárom na základe slobodných volieb. Za posledné polstoročie demokracia a sloboda na Západe splynuli. No dnes oba prvky liberálnej demokracie, v západnom politickom systéme vzájomne prepletené, sa na celej zemeguli rozpadajú. Demokracia prekvitá, sloboda však nie. Na niektorých miestach, ako je Stredná Ázia, voľby vydláždili cestu diktatúram. V ďalších zhoršili konflikt medzi skupinami a vyvolali etnické napätie. Napríklad Juhoslávia aj Indonézia boli oveľa tolerantnejšie a sekulárnejšie, keď im vládli silní muži (Tito, respektíve Suharto), než sú dnes ako demokracie. A v mnohých nedemokratických režimoch by voľby situáciu veľmi nezlepšili. Vo svete, ktorý je čoraz demokratickejší, režimy, odolávajúce tomuto trendu, vytvárajú nefunkčné spoločnosti, ako napríklad v arabskom svete.

Zdieľať článok:
O autorovi
Juraj Šlesar

Zaujímajú ťa novinky z knižného sveta? Prihlás sa na odber nášho newslettra.