Sú si všetky ženské autorky podobné?

Ako veľmi bezstarostný musí byť človek, ktorý píše knihy pre deti? Odpoveď je prekvapujúca. V skutočnosti nemusí byť bezstarostný vôbec. Presne tak ako nebola bezstarostná ani Astrid Lindgrenová, mama Pipi Dlhej pančuchy.

Jej príbeh poznajú deti na celom svete. Pre mnohé z nich bola vzorom. Pipi Dlhá Pančucha – dievčatko s dvomi ostro červenými vrkočmi a pehami po tvári. S nadpozemskou silou a pilulkami proti starnutiu. Dievčatko, ktoré žije úplne samo, a aj napriek tomu si vie poradiť. Nemá problém s rodičmi, ani peniazmi či so školskými úlohami. A aj keď sa nič neučí, vie si so všetkým poradiť. Taká je Pipi – hrdinka, ktorá spravila revolúciu v detskej literatúre.

V tejto dobe, keď už ju deti poznajú viac z filmového či seriálového spracovania, sa po prvýkrát objavuje aj Slovákom zrozumiteľný – český preklad diela o tom, ako sa Pipi nemusela nikdy objaviť v knižnom svete. Zlodejíček Bubla, ako sa príbeh volá, sa v električke rozhodne niečo ukradnúť. Do oka mu padne hnedá aktovka, ktorá podľa neho musí skrývať veľa peňazí alebo iných cenností.

A v podstate sa nemýlil. V aktovke sa totiž nachádzali poznámky ku knihe, ktorá o niekoľko rokov zmenila pohľad na diela pre deti. Kniha, ktorá spravila zo svojej autorky slávnu spisovateľku ocenenú viacerými prestížnymi cenami – Pipi Dlhá Pančucha.

Nakoniec však Bubla spravil to najlepšie, čo mohol a zachránil tak čarovný a nekonvenčný príbeh. Kniha o malom zlodejovi, ktorý v taške nenašiel to, čo hľadal, vyšla prvý raz už v roku 1987. Až teraz sa však ponúka aj slovenskému čitateľovi, aj keď zatiaľ len v českom preklade.

Ani po tom, ako sa Lindgrenovej poznámky vrátili, to však s vydaním príbehu nemala jednoduché. Tu sa možno najviac ukazuje ako si môžu byť niektoré autorky literatúry pre deti podobné.

Veľa spoločných čŕt má napríklad Lindgrenová s autorkou Harryho Pottera J.K. Rowlingovou.

1. Revolucionárky:

Obe sa zaslúžili o akúsi revolúciu v detských knihách. Lindgrenovej Pipi pobúrila celý „dospelácky“ svet, ktorý jej hrdinku odmietol a odsúdil. Naopak deti ju zbožňovali. Dávala im nádej na svet bez pravidiel a povinností.

2. Zlé finančné zázemie

Autorky začínali ako veľmi chudobné ženy, ktoré sa vypracovali svojou literárnou činnosťou. Rowlingová mala veľké finančné problémy. Lindgranová sa dokonca musela vzdať aj svojho prvorodeného syna Larsa. Toho mala totiž so svojim kolegom, keď ešte pracovala v novinách. Otec Larsa bol však už ženatý. Preto sa aj Lindgrenová musela odsťahovať z rodičovského domu a začať sama. Jej finančná situácia bola však tak biedna, že Larsa dala do pestúnskej rodiny. Po tom, čo  si našla manžela a jej situácia sa zlepšila si ho vzala späť k sebe.

3. Prvé odmietnutie

Rovnako ako Rowlingovej prvý pokus s Harrym Potterom, aj Lindgranovej Pipi po prvýkrát vydavateľ odmietol. Pipi vraj bola priveľmi vulgárna. Je len otázne, aká mohla byť reakcia oboch vydavateľov, keď sa dozvedeli, že odmietnuté diela sa stali bestsellermi a ich autorky slávne a uznávané.

4. Príbehy pre vlastné deti

Ani jedna zo spisovateliek nevytvorila svojich nezabudnuteľných hrdinov niekde v pracovni za stolom. Obe ich vymysleli ako rozprávky pre svoje deti. Lindgranová čítavala o Pipi dcére Karen, keď bola chorá. Tá jej vymyslela aj meno.

Ani Rowlingová ani Lindgranová neboli v svojom živote bezstarostné. Lindgranová to mala o to ťažšie, že v jej dobe, na začiatku 20. storočia, panovalo viac predsudkov, ktoré mali väčšiu váhu ako majú dnes. Preto aj musela odísť z domu a pre predsudky jej nevydali knihu v prvom vydavateľstve. Nakoniec sa jej však podarilo nad nimi vyhrať a ona sa stala nielen uznávanou autorkou, ale aj ženou, ktorú počúvali nielen deti, ale napríklad aj premiér, keď sa neúmerne zvýšila daň pre umelcov. Rovnako sa starala aj o práva  detí, zvierat či menšín. Zozbierala všetky možné ceny, okrem Nobelovej. Jej meno nesie jedna z najväčších nemocníc pre deti v severnej Európe.

Astrid Lindgrenová nebola bezstarostná, zato jej postavy ako Pipi či Emil z Lönnebergy majú v sebe viac bezstarostnosti, odvahy a životného odhodlania ako väčšina detí,  ktorým sa dnes môžu prihovárať.