Aké ľahké je podľahnúť drogám? Až príliš

Sedím v aute a šoférujem, keď sa napojím na jednu z vykričaných ulíc Bratislavy. Je podvečer a pri ceste vidím postavy. V krátkych sukniach, podväzkoch, bez sukní či bez podväzkov. Sú tu blondínky, brunetky, ryšavé. Stačí si vybrať a zaplatiť za Tovar, ktorí ponúkajú. Prejdem okolo a v hlave sa mi ozýva otázka: Prečo to niekto robí? Ako sa dokáže niekto tak ponížiť. Dostala som odpoveď. V Tovare.

Ak niekto dokáže zo zlých vecí, špinavostí a zvráteností, ešte k tomu ak sú jeho vlastné, niekomu pomôcť, je to obdivuhodné. Preto je obdivuhodná aj kniha Tovar od Tatiany Melasovej. Kniha, ktorá nepatrí do rúk slabým povahám. Kniha, ktorá tu nie je preto, aby niekoho prezentovala. Kniha, ktorá neodsudzuje život, ktorý mnohí odsúdili.

Tovar nie je beletristický skvost, neprináša do literatúry nový smer či spôsob písania. Veď autorka ani nemala ten zámer. Kniha má však iné, možno oveľa väčšie kvality. Vnáša do literatúry úprimnosť a realitu, z ktorej striasa. Tatiana Melasová sa v tejto knihe „vypisuje“ zo svojho života. Ako to nazval Vlado Schwandtner – sprchuje si dušu. A tá jej bola, a pravdepodobne ešte stále je, veľmi zafúľaná.

Tatiana je dievča z dobrej rodiny. Rodičia sa o ňu starajú, má školu, priateľov… A práve asi v tom bol problém. Ako povedala v rozhovore v denníku Sme, do takého stavu, ako sa dostala ona, padajú väčšinou ľudia, ktorí sa majú až príliš dobre. Tovar prináša pohľad na jej život, ktorý poznamenala dvanásťročná závislosť na tvrdých drogách, zápasenie o život, peniaze, prostitúcia… Melasová do riadkov dala veľkú časť seba a na knihe je to značne cítiť. Aj keď píše o veciach, ktoré sú pre mnohých nepredstaviteľné a pre iných odsúdeniahodné riadky sa čítajú samé.  Keď opisuje ako začala v 15 rokoch s drogami, nedá sa neuveriť. Rovnako ako sa nedá nepredstavovať si roky, keď sa predávala či už v podnikoch alebo neskôr na ulici.

Práve preto, že vychádza z vnútra, nie je to jednostranná kniha. Melasová ukazuje aj pekné stránky. Alebo teda aspoň také, ktoré ona vtedy považovala za pekné. Prehýrené noci, stavy po užití drog, nekonečné party. To všetko ju však zničilo. Postupne prechádza na tvrdšie drogy, kombinuje ich, prechádza z podnikov na ulicu, z bytov na chodník. Ničí ľudí okolo seba. Je až prekvapujúce keď čítate tie riadky, koľko ľudí jej pomohlo, aj keď bola závislá. A koľko ľudí jej chcelo pomôcť, ale ona im to nedovolila. Melasová opisuje bezmocnosť rodičov aj priateľov. Vystihuje aj plochosť pocitov narkomanov a ich jediné túžby – drogy.

Kniha aj napriek tomu však v sebe nesie veľa nádeje. Končí sa tak, že by to čitateľ nečakal – happy endom. Aj keď ten je len do takej miery, ako to je možné. Po krízach, ulici, drogách a mnohých mužoch je to však vítané prekvapenie.

Tovar si zaslúži, aby sa o ňom rozprávalo. Nie práve preto, že je jeho autorka objavom či perlou slovenskej literatúry, aj keď bez pochyby má talent. Na tejto knihe je však niečo viac, ako len literárna hodnota. Je hodnotná najmä svojou realistickosťou a spôsobom akým podáva život narkomana. Určite by sa zišla mladým, starým či deťom, ktorí sa niekedy pohrávajú s myšlienkou začať s drogami. Po príbehu ženy, ktorá stratila akékoľvek zábrany, city či sebaúctu je aspoň podľa mňa, ťažké pomyslieť na to, že by som to skúsila aj ja.

Melasová v knihe odkrýva najškaredšie miesta svojej minulosti. Zároveň sa však neobhajuje, neľutuje, nehádže vinu na iných. „Dospela som do bodu, keď človek stratí všetku sebaúctu, dôstojnosť a navyše si myslí, že je to preňho to pravé. Nezáleží mu na nikom a na ničom a zaoberá sa iba vlastnou sebaľútosťou.“

Hodnotenie

Kniha sa číta veľmi dobre. Je ľahko napísaná, čo je zarážajúce vzhľadom na obsah. Okrem toho prináša nesmierne intímnu spoveď človeka, pre ktorého práve spoveď musela byť veľkým utrpením. Autorka by si zaslúžila ešte jednu hviezdičku za odvahu a odhodlanie.