Aj kvety vedia rozprávať

Niekedy máte pri čítaní knihy pocit, že príbeh, ktorý sa vám na stránkach postupne odhaľuje je vlastne celý o vás. Nachádzate sa v ňom. Ak sa vám to stane aj pri príbehu Niečo o orchideách od Pavla Sibylu rozhodnite sa starostlivo či ju chcete dočítať. Nekončí sa dobre.Hana je obyčajná žena tejto doby. Má okolo tridsiatky, robí v práci, ktorá ju nenapĺňa. Má veľký sen, životnú túžbu, bojí sa ju však skúsiť zrealizovať. Je totiž jednoduchšie ostať v bezpečí, bez rizika, ako skúsiť vložiť do hry všetko – peniaze, nádej a sny. Ak by sme chceli Hanu priblížiť, môže nám pomôcť venovanie v knihe: „Venované Jane, všetkým, ktorí si neveria a celej mojej skurvenej generácii.“

A taká presne Hana je. Vie, čo by chcela. Vie to veľmi dobre. Chce kvetinárstvo. Chce sa venovať kvetom, ktoré miluje. Orchideám. A vie o nich takmer všetko.  Strach jej však v uskutočnení sna bráni. „Ukrývam sa pred svetlom a pritom mám strach zo života v tme.“ Hana hľadá správny smer pre svoj život. Chce milovať. Chce byť milovaná. A okrem toho má tú najzákladnejšiu túžbu, ktorú však nevie dosiahnuť – byť šťastná. Koľko žien v Bratislave, na Slovensku a na celom svete sa potýka práve s týmto problémom. Ako nájsť toho, s kým budem šťastná.

A oproti nej stojí mladý dvadsiatnik. Tiež tak nesmierne typický pre svoju dobu. Drzý, nezodpovedný a až obdivuhodne samostatný. Človek, ktorý dokáže zobrať svoje veci do malého batohu a počas jednej noci úplne od základov prestavať svoj život. Človek, ktorý si dokáže zarobiť na seba tak, aby nik nevedel, ako to robí. Nevie, čo sú záväzky. A pravdepodobne nevie ani čo je láska.

Otázne ostáva, ako dopadnú osudy dvoch tak rozdielnych postáv, keď sa stretnú na stránkach jednej knihy. V jednom príbehu. Keď skončia v jednom byte a posteli.

Pavel Sibyla rozpráva príbeh Hany. Je to neobvyklé, keďže málo mužských autorov rozpráva svoj príbeh cez ženskú hrdinku. Robí to však veľmi dobre. Mnohí ho prirovnávajú k lepšej verzii Maxima E. Matkina, iní zas hľadajú jeho podobnosť s J. D.  Salingerom. Má asi z každého niečo. Vzácne to spája a pridáva k tomu veľa zo seba. Vzniká tak veľmi svieže, ľahko čitateľné dielo. Plné múdrostí a pohľadov na hľadanie zmyslu života či lásky.

„Všetci pred niečím utekáme a nikto nevie, kam presne smerujeme. Akoby nie cesta, ale neustly pohyb bol cieľom našej existencie.“

Hana blúdi. Celým príbehom chodí v tme aj keď má pri ňom pocit, že vďaka svojmu mladému partnerovi získala malý lampáš na cestu. Nie vždy sú však veci také, ako sa nám javia. Alebo ako by sme si priali. Niekedy sa na človeka v nádeji, že nám pomôže získať radu, oporu, zmysel a najmä lásku, pozeráme inak.

Niečo o orchideách je vzácna kniha. Pútavý príbeh podaný zvláštnou kompozíciou knihy. Okrem toho odkáže ešte niečo, čo zvládne len málo kníh. Dokáže vám zmeniť život. Alebo aspoň pohľad naň. Ak sa teda necháte, aby vás kniha tak strhla. A potom zistíte, že ak jeden sen nevyjde, neznamená to, že práve tým neotvoril dvere k inému.

Hodnotenie:

Do knihy sa začítate. Ak sa s ňou stotožníte, nebude chcieť prestať čítať. Aj keď je možné, že vás zraní alebo vám otvorí oči a vy uvidíte aj to, čo ste nechceli. A možno nie, záleží len od vás. Ale bez ohľadu na to kniha ponúka nevšedný príbeh, postavy aj spracovanie, a preto si zaslúži našich päť hviezdičiek.