Recesiu môže niekto napísať, aby si vystrelil z naozaj zlého diela. Môže vzniknúť aj preto, aby sa autor preslávil na účet niekoho iného. Alebo aby mu aspoň raz vydali knihu. Môže vzniknúť aj preto, že chce priblížiť kvalitné dielo mladým generáciám. Prečo vznikla kniha Pýcha a predsudok a zombiovia ostáva otázne.

Urobiť paródiu je ťažké. Urobiť dobrú paródiu je nesmierne ťažké. O tom, či sa to Seth Grahame-Smithovi podarilo, môžeme polemizovať. Jeho spracovanie, alebo skôr doplnenie, svetoznámeho diela Pýcha a predsudok od nezabudnuteľnej Jane Austenovej, sa možno zapíše do histórie, ale pravdepodobne skôr v sekcii brakovej literatúry.

Seth Grahame-Smith zobral jedno z najlepších diel svetovej literatúry (mnohí so mnou možno nebudú súhlasiť, ale taký už je život 🙂 ) a paroduje ho, zosmiešňuje, ironizuje. Svoju úlohu si sťažil o to viac, že samotná predloha si zo seba, z doby či postáv, už srandu robí. Aj preto sa nedá povedať, že Smithova verzia rozšírená o zombiov, by bola prínosom.

Pýcha a predsudok a zombiovia nie je práve čítanie pre tých, ktorí už raz spoznali Benettovcov z originálu bez hnijúcich a rozpadávajúcich sa mŕtvol. Grahame-Smith totiž nepíše s takou ľahkosťou ako Jane Austenová, a preto môžu byť sklamaní. Jeho písanie pokrivkáva tak v scénach, ktoré majú byť zábavné ako aj v opisoch a dialógoch.

„Preto vyskočila, a ako letela vzduchom a strieľala okolo, prestrelila hlavy niekoľkých tých, ktorých nemenujeme. Doskočila vedľa jedného koňa a s mečom v ruke začala stínať útočníkov  – pôvabne ako Afrodita a neľútostne ako Herodes.“

Pýcha a predsudok a zombiovia je však aj napriek tomu viac Pýcha a predsudok ako zombiovia. A to je dobre. A Grahame-Smithovi sa  musí nechať, že sa k tomu priznáva, keď Austenovú necháva ako spoluautorku. Aj keď je otázne, či by s tým bola spokojná aj ona.

Smithova verzia mení postavy a ich charaktery. Najviac tým utrpela hlavná hrdinka – Elizabeth. Je z nej síce najlepšia bojovníčka, ale zároveň je najprchkejšia. Problémy nerieši rozumom, vtipom a nadhľadom ako v origináli. Riešenie vidí takmer vždy rovnaké: zabiť jeho pôvodcu.  Už sa nepozerá na chyby ostatných s iróniou. Stratilo sa z nej čaro, ktoré jej Austenová dala.

Ak však patríte medzi tých, ktorí ešte nemali česť s originálom, môže byť pre vás verzia s netvormi, ktorým odpadáva od kostí mäso, dobrá voľba. Prináša so sebou totiž to, čo je dnes populárne a vyhľadávané, teda neľudské mŕtvolné stvorenia bojujúce s ľuďmi. Miestami tak dodáva statickému príbehu o ľudských charakteroch, dobe, zvykoch a predsudkoch akciu a dynamiku. Pridáva nepriateľa, iného ako mal pôvodný text. Hrdinovia pôvodne bojovali proti neduhom ľudí a spoločnosti, teraz bojujú voči tým, čo kedysi boli ľuďmi a súčasťou spoločnosti.

Román Pýcha a predsudok a zombiovia prináša niečo nové, oživujúce. Je tu nádej, že vďaka tomu by mohla táto kniha zvýšiť záujem o Austenovej skvelé dielo. Aj keď len tým, že pribudli zombiovia a tým pádom to nebude už tak úplne povinné čítankové čítanie ako doteraz. Možno to odstráni nechuť mladých po nej siahnuť. Či je to však tá správna cesta je na rozhodnutí každého z nás…

HODNOTENIE:

Pýcha a predsudok a zombiovia by mohli dostať aj lepšie hodnotenie nepoznať pôvodné dielo. V tom prípade by sa to dalo viac brať ako paródia, a miestami aj vtipná. Pre znalcov originálu však môže byť kniha skôr výsmech Austenovej a jej diela. Záleží od uhla pohľadu. Každopádne, je to kniha hodná prečítania, aby ste si mohli ten správny uhol pohľadu vybrať.

Zdieľať článok:
O autorovi
Veronika Folentová
Veronika Folentová
ďalšie články autora

Zaujímajú ťa novinky z knižného sveta? Prihlás sa na odber nášho newslettra.