Keď sa darí, tak sa darí…

Asi všetci sme sa už stretli s ironickým konštatovaním „Keď sa darí, tak sa darí.“ Ale najnovšie udalosti, ktoré postihli slávneho amerického spisovateľa Jonathana Franzena dodávajú tomuto výroky úplne nové dimenzie. Veď ako inak sa dá zhodnotiť 80.000 kusov najnovšieho románu, ktoré musia skartovať, „únos“ jeho okuliarov spolu so žiadosťou o výkupné a následná nedobrovoľná prechádzka Londýnom? Jonathan Franzen už vie, že keď sa darí, tak sa darí…

Jonathan Franzen je autor, ktorý je síce na Slovensku takmer neznámy, v rodných USA je ale literárnou mega-hviezdou, významom prirovnávanou k takým velikánom literatúry ako Francis Scott Key Fitzgerald, John Steinbeck alebo Cormac McCarthy. Niet preto divu, že na jeho najnovší román čakali so zatajeným dychom všetci literárni kritici, ktorých rodnou rečou je angličtina. A že ten dych zatajovali riadne dlho. Jonathanovi trvalo napísanie najnovšieho románu Freedom (Sloboda) dlhých desať rokov, z ktorých väčšinu strávil vo zvukotesnej miestnosti.

O to väčšie muselo byť jeho (a nielen jeho) zdesenie, keď sa po slávnostnom začiatku predaja vo Veľkej Británii (iné vydavateľstvo ako v USA) zistilo, že (teraz už určite bývalý) zamestnanec tlačiarne otvoril omylom zlý súbor a do tlače poslal staršiu, neredigovanú verziu románu, ktorá obsahovala množstvo gramatických a štylistických chýb, plus niekoľko zvratov deja, ktoré sa do finálnej verzie nedostali. Vo chvíli, keď sa na túto chybu prišlo, bolo po celej Veľkej Británii rozvezených a rozdistribuovaných 80.000 kusov románu Freedom (Sloboda).

A výsledok? Vydavateľstvo HarperCollins UK sa oficiálne ospravedlnilo autorovi aj čitateľom, že vydali zlú verziu najočakávanejšej knihy roka. Kým sa tak stalo, podarilo sa predať viac ako osemtisíc kusov tohto románu. V súčasnosti je už v predaji tá správna verzia a každý majiteľ chybného výtlačku si ho môže dať bezplatne vymeniť. Osobne by som to nerobil. Z tej knihy bude ešte veľmi zaujímavý, zberateľský kúsok.

Trápenie Jonathana Franzena v Británii však pokračovalo. Potom, čo sa spamätal z fiaska, ktoré mu pripravilo vydavateľstvo, sa zúčastnil slávnostné  krstu svojho románu. Na honosný večierok sa však dostala dvojica „zločincov,“ ktorí mu v prekvapivom a náhlom útoku strhli z tváre okuliare, zanechajúc mu len lístok so žiadosťou o výkupné 100.000 libier, ak chce ešte niekedy uvidieť svet cez ich optiku.

Po incidente sa strhla zúrivá naháňačka, ktorej sa zúčastnil takmer každý účastník večierka schopný behu (okrem autora, ten by asi v tej chvíli príliš často narážal do stien), londýnska polícia, policajný vrtuľník a samozrejme – páchatelia. Tých sa nakoniec podarilo zadržať a okuliare vrátiť ich (ne)šťastnému majiteľovi, ktorý sa rozhodol nežalovať únoscov. Celú udalosť zobral s nadhľadom a zhodnotil ju ako pokus o vtip.

Ktovie, či mu bolo do smiechu, aj keď chcel z večierka odísť a objednaná limuzína neprišla. Rozhodol sa preto vybrať do hotela peši. To ešte netušil, že celý Londýn je ochromený štrajkom pracovníkom metra. Keď sa darí, tak sa darí…

PS: Román Freedom (Sloboda), o ktorom tu bola reč, bude určite skôr či neskôr preložený aj do slovenčiny (alebo aspoň češtiny), ale ak by ste si ho chceli prečítať už teraz a viete po anglicky, tak v našej ponuke ho nájdete TU.