Martin Rázus: Proste sympaťák

Skúšali ste písať? Šlo vám to ťažko?! Nuž, tak to by ste boli voči Martinovi Rázusovi iba žiarliví. Tomuto pánovi šla umelecká tvorba až závideniahodne jednoducho. Na porazenie, ak sa snažíte konkurovať, našťastie, ak jeho tvorbu čítate. Rázus to rozhodne mal v krvi. A to je iba dobre. No nie? A závistlivcov iba podpichne fakt, že mu to šlo na všetkých poliach. Poézia, próza i dráma. Na čo siahol, to sa mu podarilo.

Kde Pánboh ubral, inde pridal. Martin Rázus sa narodil do chudobnej rodiny garbiara z Liptovského Mikuláša. Gymnaziálne štúdium si rozdelil do dvoch miest – Banskej Bystrice a Kežmarku. Pomaturitné rozhodovanie ho zaviedlo na teologickú fakultu rovno do hlavného mesta – Bratislavy. Po získaní vysokoškolského titulu si to namieril do zahraničia a to priamo do Edinburghu. Odlúčenie vo vzťahoch vraj býva vo všeobecnosti prospešné a nielen v tých medziľudských, ale zjavne aj národnostných. Pobyt v zahraničí Rázusovi pomohol prehodnotiť svoj vzťah voči rodnej krajine. Počas zahraničného pobytu sa posilnilo jeho národné povedomie, čo sa samozrejme pretavilo do jeho politickej i literárnej činnosti. Stal sa poslancom Slovenskej národnej strany a získal kreslo v parlamente ČSR. Politika je pomerne zaujímavá sféra, ale Rázusova literárna cesta je tiež interesantná.

V začiatkoch literárnych snáh inklinoval skôr k moderne – expresionizmu. Prvá svetová vojna zasiahla do životov pomerne radikálnym spôsobom, a mnohým literátom ako citlivým dušiam zmenila pohľad na život a teda aj umelecké smerovanie. U Martina Rázusa sa to konkrétne prejavilo tak, že od expresionizmu sa nadobro odklonil. Prvý básnický pokus Z tichých a búrnych chvíľ, ktorý bol zasvätený predovšetkým téme národnej emancipácie a snahe obsiahnuť národné problémy, vystriedali problémy prvej svetovej vojny. Problémy značne všeobecné a presahujúce hranice Slovenska.  Stále však v popredí zostávajú národnostné problémy so sociálnym ladením. Zbierka Kameň na medzi je vyvrcholením tohto zamerania. K povojnovým problémom sa pridáva aj sklamanie z vývinu ČSR. Rázus si svojou úprimnou kritikou narobil nepriateľov viac než dosť. Jeho sympatická naivná viera voči bratstvu dvoch národov, sa nenaplnila a sklamaný Rázus si dovolil vyjadriť svoj názor prostredníctvom umeleckej tvorby. Nuž, niekedy je lepšie „držať hubu a krok“. Rázus nedržal ani jedno, ani druhé,  a tak sa stal nežiaducim. V jeho tvorbe tak začal prevládať pocit zbytočnosti a nepochopenia. Básnik a kňaz, to je zaujímavé spojenie. Láska a viera sú základné hodnoty. A ak sa ani jedno nenaplní, viete si prejaviť tú skepsu? Ak neviete, tak si prečítajte a zistíte.

Ak vás poézia neláka, tak v plnohodnotnom zastúpení sa Rázus venuje aj próze. Láka vás historický román? Môžete si vybrať hneď dvakrát. Román Júlia predostiera spor breznianskeho  mešťana s majiteľom ľupčianskeho zámku, známy zo 17. storočia. Od  národnej tematiky sa však neodkláňa ani v tomto „historickom období“ . Odkaz mŕtvych, taktiež historický román, dokonale spája Rázusovu náboženskú orientáciu s tou národnostnou. Kto tipuje, že sa snaží predostrieť dôležitosť náboženskej znášanlivosti a dôležitosti národných dejín, môže si udeliť plusový bod.

Koho nezaujímajú národné dejiny, ale spracovanie vlastných zážitkov v literárnej tvorbe, ten nech sa chopí románu Maroško a jeho pokračovaniu Maroško študuje.

Asi nie je lepší spôsob, ako spoznať spisovateľa, než si prečítať jeho autobiografiu. Detské prehrešky, študentské trápenia a prvé lásky v pútavom opise, dozviete sa všetko podstatné. Čo ja už budem viac písať, chyťte a prečítajte si. Investovať čas do Rázusa sa rozhodne oplatí. Úprimnosť, ale bez smiešnej naivity, ľudskosť a sympatický hlas vynárajúci sa zo stránok kníh, to všetko je garantované. A garancia je v dnešnej dobe rarita…