Neboj sa prejaviť, slamuj!

„Doplň aj ty rady performerov slam poetry. Chvíľami sa ti môže pliesť kábel aj jazyk, ale dôležité je  tieto krízové sekundy prekonať!“ Takto láka na bratislavské kolo Slam poetry 2010 občianske združenie Fléda. To by sa malo uskutočniť 29. novembra v Nu Spirit Clube v Bratislave. Prihlásiť sa dá do 28. novembra. Slam poetry je súťaž nacvičených alebo improvizovaných vystúpení, ktoré sa nazývajú aj freestylová poézia. Účastníci budú mať na svoju prezentáciu 3 minúty. Počas nich nesmú performeri použiť žiadne pomôcky okrem vlastných hlasiviek a tela. Okrem toho na scéne môžu využiť hodinky, notes alebo pohár. Iné pomôcky sa nepovoľujú.

Slam poetry má svoje korene v 80. rokoch v Chicagu. Slamy (ako sa stretnutia slamových básnikov zvyknú označovať) sa organizujú v USA, Brazílii, na Havaji, v Španielsku, v Izraeli, Austrálii, a slamerské hviezdy organizujú turné podobné rockovým a vydávajú vlastné albumy.

Na to, čo je slam poetry, a aký má úspech u nás, nám odpovedala zástupkyňa pre Slovensko Nina Turčanová.

Čo je freestylová poézia?

Dá sa povedať, že je to potenie krvi relaxačným spôsobom. Každý zúčastnený sa snaží vyjadriť to, čo ho aspoň na pár minút donútilo zamyslieť sa. Môžu byť aj tak prchavo zmýšľajúci ľudia, že akákoľvek sústredenosť je nadčasová. V prejavoch účastníkov môžu byť určité frustrácie a nešťastia, ktorým čelia. Väčšinou sú už prefiltrované toľkými zážitkami, že sú vtipné a vlastne optimistické.

Kde sa ľudia môžu stretnúť so slam poetry?

Každý rok sa na Slovensku koná niekoľko kôl. Musím priznať, že som do projektu priskočila až teraz. Preto sa  ospravedlňujem, ak niečo zabudnem… Slam poetry sa k nám dostala z Brna, z českej Flédy, kde Lenka Zogatová uchopila myšlienku preniesť slam poetry do našich končín. Slam znamená plesknutie dverami, akýsi protest kdesi v „podpalubí“, u nás je to glosa naživo. Minulý rok sa Slamu podarilo vytvoriť hide park atmosféru v Medickej záhrade, výberové kolá pravidelne prebiehajú na festivale Pohoda, a sústavne sa nevieme uspokojiť, hľadáme ďalej: textárov, vtipkárov, fejtonistov, ktorí nás medzi rečou vtiahnu do deja.

Hlásia sa ľudia aj z iných častí Slovenska alebo je to len záležitosť Bratislavy?

Súťaž sa diferencuje podľa toho, kde prebieha. V Trenčíne je to krásne, spontánne, tam máme pocit, že je to súťaž pre celé Slovensko. Určite by sme radi prenikli aj do ostatných končín Slovenska. Samozrejme, v Bratislave zažívame akúsi západoslovenskú determináciu, no zároveň  k nám prúdia aj interpreti z Čiech. Slam poetry je svetový fenomén, takže o zahraničných slamerov nie je núdza, ani keď o nich my nevedieme presné štatistiky. J Z našej strany ide spolupráca prirodzene do susendných krajín. V Poľsku je účasť niekoľkoročná, slamuje sa v Maďarsku. V Nemecku je slam poetry pojem, u nás žiaľ stále menšinová záležitosť. So slamermi bola Lenka aj v Rakúsku a vo Švédsku. Minulý týždeň sa český slam vrátil napríklad z poľského Bielsko Biala.

Prečo ste sa rozhodli organizovať túto súťaž?

Je to zábava, adrenalín, intimita a vzácno-vzácna úprimnosť. Zúčastniť sa slam poetry je pre diváka príležitosť byť v pravom čase na pravom mieste. A to je asi aj hnací motor slam poetry: otvárať šance, možnosti vyjadriť sa tak, aby sa všetko dostalo na povrch.

O koľký ročník ide?

V Čechách existuje slam poetry od roku 2003, ale po tri roky ho organizoval Literárny festival. Fléda prebrala slam poetry až v roku 2006. V Čechách organizuje každoročne desať regionálnych kôl. Na Slovensku prebieha teraz štvrtý ročník. Tento rok sme boli v Trnave, Trenčíne, Košiciach, teraz v Bratislave. Kto by mal chuť vidieť vriace publikum veľkého finále slam poetry, nech príde 4. decembra do brnenskej Flédy.

Aké sú rozdiely medzi našou a zahraničnou slam poetry?

Vždy to  závisí na konkrétnom interpretovi, texty môžu byť pripravované niekoľko rokov alebo môžu byť dopísané čerstvo zlomenou ceruzkou… Niekto sa na slam môže pripravovať rok, ale dostane trému, niekomu to príde ako vtipný žart a zľaknúť sa ani nestihne. Rozdiely môžu byť rôzne, ale krásne je sledovať pri tejto otázke práve ľudí v publiku. Vedia s úctou hľadieť na ľudí, ktorých by napríklad do televízie nikdy nevpustili, a zároveň vypískať ľudí, ktorí sú bežne v telke.

Krásna ukážka slam poetry v podaní Vlada Jančeka: