Svet stvorený fixkami: Otcovia Supermana

Koľko rodičovských párov treba na stvorenie dokonalého superhrdinu? No predsa tri! Rodičovstvo okolo Supermana bolo vždy trochu komplikované. Jeho praví rodičia pochádzajúci z planéty Krypton sa svojho syna dobrovoľne zriekli. Aby mu zachránili život a poslali ho v malej vesmírnej lodi preč z rodnej planéty. V kolíske mimozemskej lode ho našli na svojom poli farmári Kentovci a dieťa od začiatku prijali za svoje. Jonathan a Martha Kentovci vštepili malému Clarkovi/Supermanovi základné ľudské hodnoty ako sú dobro,láska  a spravodlivosť. To sú už dva rodičovské páry. A predsa je tu ešte jeden, tak trochu netypický – tvoria ho dvaja muži. Jeden  prispel ceruzkami, druhý perom a obaja nemalým umom. Tými ďalšími rodičmi sú Supermanovi stvoritelia – Joe Shuster a Jerry Siegel.

Jerry Siegel

Ak si rodičia pri výchove dieťaťa delia úlohy, tak Jerry Siegel bol ten, ktorý Supermana naučil rozprávať. V dvojici tvorcov zastával úlohu scénaristu. Predpokladov na úspešného tvorcu mal viac než dosť. Prehľad vo svete sci – fi a pulp fiction magazínov mal naozaj rozsiahly a tak presne vedel, čo by si náruživý čitateľ s pestrou fantáziou želal a čo tomuto trhu chýba.

Jerome sa narodil do rodiny židovského emigranta z Litvy ako najmladšie zo šiestich detí. Najmladší to nemajú vždy najľahšie a presadiť sa medzi toľkými súrodencami môže byť celkom vyčerpávajúce. Prísť s niečim, čo predtým brat alebo sestra už nedosiahli sa dá ozaj len ťažko. Ak sa z Vás stane tvorca najslávnejšieho komiksového hrdinu všetkých čias, tak je pomerne vysoká šanca, že sa Vám podarí dostať sa z konca rodinného rebríčka na jeho vrchol.

Jerry Siegel

Siegel bol typickým „čudákom“, ktorý mal večne zaborený nos v tenkých magazínoch popisujúcich  dobrodruhov bojujúcich proti zločinu. Či sa príbeh odohrával na zemi a alebo vo vesmíre, to bolo jedno. Hlavne, nech je to napínavé. Po čase však začala byť vlastná fantázia silnejšia a začal si písať príbehy sám pre seba. Otec, Jerryho v autorských snahách len a len podporoval. Až do momentu, kedy hlava rodiny nezahynula pri prepadnutí obchodu, ktorý Siegelovci vlastnili. Jerry práve ukončoval nižšiu strednú školu. Smrť otca viedla k ešte väčšiemu uzavretiu pred svetom. Miestom úniku bol svet sci – fi. Na strednej škole nepatril práve k najobľúbenejším žiakom, ale aj tu sa mu podarilo zažiť svojich 5 minút slávy. Na škole pracoval v redakcií školského časopisu The Torch (áno, priaznivci seriálu Smallville, ten názov odniekiaľ naozaj poznáte) a jeho paródia na príbehy Tarzana mu zaručila medzi spolužiakmi naozaj slávu. A práve niekedy v tomto období sa stretol so svojím budúcim kolegom Joeom Shusterom.

Bola to „láska“ na prvý pohľad. Joe bol podobný fantasta ako Jerry a tak sa po čase pustili do spolupráce. Úlohy boli jasné. Joe bol ten, čo vedel kresliť, Jerry ten, čo vedel písať. Ich prvým spoločným počinom bol Doctor Occult. Doctor bol postava detektíva, ktorý sa jemne odlišoval od svojich kolegov. Oplýval totiž nadprirodzenými schopnosťami a okrem toho mal výborného pomocníka v podobe verného komorníka Jenkinsa. Skromná postava, ktorá nevyvolala obzvlášť veľký rozruch, no dostatočne veľká na to, aby upozornila na šikovný tím tvorcov. Brána do sveta komiksov tak bola otvorená a dvojica J.S začala pracovať na o niečo väčšom projekte. Áno, bol to pochopiteľne Superman.  Hrdina, ktorého už naozaj netreba viac predstavovať.

Od chvíle stvorenia superhrdinu sa meno Siegel nezmazateľne zapísalo do análov komiksu. Paradoxom však je, že pod červeným vlajúcim plášťom so zlatým S  meno Siegel nájdete v titulkoch televízneho seriálu, ale nie v editorskej poznámke komiksu. Práva na Supermana v literárnej podobe totiž vlastnia D.C Comics a dvojica, ktorá Clarka Kenta stvorila nemá právny nárok. A za týmto paradoxom stojí nejeden drahý súdny proces… Siegelovi neostávala nič iné, len sa s rozhodnutím súdu zmieriť. Napriek tomu na svet kreslených postáv a bublín nezanevrel, a práci scenáristu sa venoval aj naďalej.

Joe Shuster

Joe Shuster

Druhý z dvojice tatkov, ktorý sa zaslúžil o čiernu šticu Clarka Kenta a dokonale vypracované telo. Kľúčom každej dvojice tvorcov je schopnosť dopĺňať sa. Len rovnaké iniciály by na založenie úspešného tandemu určite nestačili. Shuster bol priam ideálnym doplnkom pre Jerryho. Jednak prispieval hojnými nápadmi do tvorby, ale predovšetkým, komiks je séria obrázkov a Joe bol ten, ktorý to vedel s ceruzkami. A tak kým jeden písal, druhý kreslil.

Shuster a Siegel však toho mali oveľa viac spoločného, akoby sa zdalo. Aj Shuster pochádzal zo židovskej rodiny emigranta. Jeho otec odišiel z Holandska a usadil sa v Kanadskom Toronte, kde sa Joe narodil. Ako chlapec roznášal noviny, aby si privyrobil. Zarobené peniaze investoval do skicárov, pasteliek a samozrejme sci – fi magazínov. Keď mal 10 rokov, Shusterovci sa z Toronta presťahovali do Clevelandu. Presne do toho Clevelendu a na tú školu, kam chodil aj Jerry Siegel. Ako už bolo povedané, priateľmi sa stali takmer okamžite. A spolupráca na seba tiež nenechala dlho čakať.

Jedna vec je navrhnutie charakteru hlavnej postavy, druhá jeho výzoru a tretie realizácia. Shuster mal pri kreslení Supermana veľmi jasno, ako by mal hrdina vyzerať. Ako filmový fanúšik si vypomohol nielen pri pomenovaní hrdinov ale aj pri ich kreslení. Clark vznikol kombináciou autora- kresliča a Harolda Loyda. Samotný muž z ocele podľa Doglasa Fairbanksa Sr. . A Louis Lane vznikla podľa budúcej manželky Jerryho, Joanne Carter.

Shuster trávil hodiny nad malými políčkami snažiac sa čo najdetailnejšie zachytiť postavy príbehov o Supermanovi. Keď sa zvýšil dopyt po komikse, bol nútený najať iných kresličov, aby mu vypomohli, no stále trval na tom, že tvár Supermana bude kresliť on. Toto predsavzatie by mu ako oddanému autorovi vydržalo pravdepodobne veľmi dlho, nebyť toho, že sa mu náhle začal zhoršovať zrak.

Potom, čo odišiel od D.C Comics sa zamestnal u konkurencie, kde ilustroval hororové komiksy Nights of Horror. Istý čas sa dokonca pokúšal preraziť aj ako maliar, no neúspešne. Dôvodom by možno nebol ani tak nedostatok talentu pre samotnú maľbu, ako fakt, že zrak sa mu rapídne zhoršoval a to závratnou rýchlosťou. Za hodiny strávené nad kreslením Supermana draho zaplatil. Kreslenia sa musel nadobro zriecť a aby sa uživil, zamestnal sa ako poslíček. Smutný koniec pre kresliča? Ešte nie tak úplne. Ten prišiel až v roku 1976, kedy Shuster úplne oslepol.

Pre Siegela aj Shustera sa ich „superdieťa“ spájalo s radosťami aj strasťami. Jednak im zaručilo slávu a bolo nesmierne populárne, na druhej strane bolo zdrojom súdnych ťahaníc a jednou z príčin oslepnutia Joea Shustera. Ale to ostatne k rodičovstvu asi patri. To dobré aj to zlé. Hlavné je, že dieťa je zdravé a darí sa mu. No, a to sa tomu ich kreslenému zjavne podarilo, nie?

Zaujímavé linky:

Vyhrajte vstupenky na AnimeSHOW!

Svet stvorený fixkami: Superman

Svet stvorený fixkami: Zrod moderného komiksu

Nakreslime si život Rómov

Najstručnejšie obsahy literárnych diel (a ešte k tomu v obrázkoch)