Asi každý už zažil situáciu, že ho lekár obdaril výmenným lístkom a poslal na RTG vyšetrenie. Preplnená čakáreň páchnuca chlórom a vôňou vývojky a podivné hučanie ozývajúce sa z ambulancie až na chodbu. A dnu to vyzerá ešte podivnejšie. Veľký stôl, nad ktorým sa týči hlavica snímača a na stole zameriavací kríž. Všetko kovové, chladné a tak trošku desivé. Jediné, čo sa počas vyšetrenia ozve, je krátke zahučanie a vy si len uvedomujete, že vami prešiel potencionálne nebezpečný lúč v bezpečnej dávke. Nikdy vás nenapadlo, čo by sa stalo, keby tá dávka bola o niečo vyššia?
Rádioaktivita a nepodarený vedecký pokus, to bola vždy vďačná téma a najmä osvedčený prostriedok, ako stvoriť superhrdinu alebo superzloducha. Tak ako prišla minisukňa do módy v 80. rokoch, tak prišlo rtg žiarenie do tej komiksovej v rokoch šesťdesiatych. Žiarenie, ktoré je neviditeľné, jeho prospech a zároveň nebezpečenstvo je známe len do istej miery a stále je predmetom vedeckého výskumu, poskytuje dokonalé autorské alibi. Môže niekto s istotou povedať: „toto je nemožné!“? V tom čase za účinky rádioaktivity a schopnosť či neschopnosť mutácie nikto stopercentne neručil, a tak sa fantázia komiksových scenáristov mohla rozbehnúť na poli vedy a techniky skutočne ďaleko. Žiarivým príkladom obete banálneho vedeckého experimentu zahŕňajúceho rtg žiarenie je Peter Parker alias Spider-man.
Pri demonštrácii bežného rtg zariadenia sa do lúča priplichtí pomýlený pavúčik a pohryzie jedného zo študentov, ktorý v rámci exkurzie na hodine fyziky navštívil laboratórium. Tým pohryzeným nešťastníkom je vynikajúci, ale žalostne nepopulárny stredoškolský študent Peter Parker. A tak sa zo dňa na deň z obyčajného priemerného chlapca, žijúceho u svojej tety a strýka, stane niekto, kto vytŕča zo šedého priemeru. Rádioaktívny hryzanec spôsobí mutáciu, a tak sa k Petrovým ľudským vlastnostiam pridajú niektoré pavúčie. K typickým starostiam stredoškoláka, ktorý platí za svoj intelekt, sa pridá ešte aj starosť, ako schovať novonadobudnuté podivné superschopnosti. A tak Peter žije dvojitý život. Na jednej strane je to americký teeneger – šedá myška, a na druhej strane je to odvážny bojovník so zločinom v pavúčom kostýme.
Spider–man sa prvý raz objavil v roku 1962 vo vydaní Amazing Fantasy č. 15 a bol pôvodne koncipovaný ako jednorazový projekt Stana Lee a Stevea Ditka. Editor comic series Amazing fantasy návrhom spočiatku nebol nadšený. Dôvodom boli estetické výhrady. Tie však neboli namierené voči ilustráciám, či celkovému vizuálu komiksu, ale proti konceptu pavúčieho muža. Editor sa nazdával, že pavúky sú príliš odporné na to, aby sa čitateľ mohol stotožniť s hrdinom, ktorý oplýva pavúčimi vlastnosťami. Lee musel vydavateľstvo hodnú chvíľu presviedčať, aby príbeh Petra Parkera vydali. Ako to už býva, zo zatracovaných projektov sa stávajú nakoniec jedny z najslávnejších a ani v tomto prípade tomu nebolo inak.
Príbeh pavúčieho muža čitateľov zaujal natoľko, že si vyžiadali pokračovanie. Z jednorazového projektu sa tak stal 500 dielny komiks. Tajomstvo úspechu? Hrdina, s ktorým sa dalo stotožniť. Peter mohol byť vlastne ktorýkoľvek z čitateľov komiksu. Do osudného poštípania ho totiž od bežného inteligentného teenegera vlastne nič neodlišovalo. Trápili ho posmešky atlétov školy, neopätovaná láska, despotický zamestnávateľ novín, kde brigádoval ako fotograf – skrátka klasické „peklo“ puberty. Ani zázračné schopnosti na jeho statuse loosera nič nezmenia. Identitu maskovaného hrdinu úzkostlivo tají aj pred tými najbližšími. Vzniká zaujímavý paradox hrdinu odsúdeného na samotu. Peter Parker je obeťou útokov v škole a Spiderman obeťou útokov médií a terčom nenávisti zo strany Petrovej tety May (viní ho zo smrti svojho manžela Bena). Ani jeden – Peter ani jeho alterego, nemá pokoj. Spider-manovi teda zostáva Peter a Petrovi Spider-man. Jeden človek si je teda sám seba parťákom.
Narozdiel napríklad od Supermana Spider-man nemá v spoločnosti jasný status hrdinu. Obyvatelia New Yorku prijímajú pavúčieho muža rozporuplne. Média ho prezentujú ako zvrátenca a zločinca, spoločnosť k nemu nevie zaujať jednoznačný postoj. To už bez tak ľahko „schizofrénne“ postavenie Petra ešte komplikuje. Snaha vydobyť si v živote vlastné šťastie a zároveň zachraňovať svet, to sa dá len ťažko skĺbiť. A tak je Peter často konfrontovaný s problémom zmysel pre povinnosť verzus osobné šťastie.
Stan Lee sa na margo Spidermana vyjadruje často s poloúsmevom a tvrdí, že čo sa týka replík „má pomaly viac monológov ako samotný Hamlet“. Toto tvrdenie veru nie je ďaleko od pravdy. Parker si Spidermanovu osamelosť totiž často kompenzuje samomluvou a stáva sa tak sám sebe radcom. Ako už bolo povedané, Spider-man má Petra a naopak.
Za najhodnotnejšie vydania sa považuje prvých 38 častí, na ktorých dvojica Lee – Ditko spolupracovala. Po čísle 38 zostal už len Lee. Skutočný dôvod rozpadnutia tohto tandemu je obostretý množstvom klebiet – miestami nie veľmi lichotivých. Po odchode Ditka, ktorý pracoval ako kreslič a zároveň pomáhal pri vymýšľaní zápletiek, sa postavy Spidermana chopilo viacero kresličov. Vizuál komiksu parodoxne neutrpel nejak zásadne jeho odchodom, no pri koncipovaní deja zrejme Lee občas oľutoval roztržku. Ditko bol po čase nahradený kresličom Johnom Rommitom. Jeho zobrazenie Spidermana sa stalo „záväzným“ na dve desaťročia. V jeho podaní je Spiderman o niečo driečnejší a svalnatejší. Ak si pamätáte pôvodný kreslený seriál, tak svaly pod červeno – modrým pavúčím kostýmom sú práve podľa vzoru Johna Rommitu.
Hoci sa pri príbehoch Petra Parkera alias Spider-mana vystriedalo po čase viacero autorov, komiks na svojej kvalite a zjavne ani príťažlivosti zásadne neutrpel. Pôvodná periodicita jedno číslo mesačne sa vystriedala za 2 čísla do mesiaca a nakladateľstvo produkovalo jednotlivé vydania ako na bežiacom páse. Z pôvodne literárnej záležitosti sa stala televízna a neskôr sa Spider-man dočkal dokonca filmového spracovania. Popularita zakríknutého sympatického študenta loziaceho po stenách newyorských mrakodrapov nepohasla dodnes. Nuž, asi nás je viac, ktorí pri rentgenovaní dutín rozmýšľame, čo by sa stalo keby…
Zaujímavé linky:
Svet stvorený fixkami: Otcovia Supermana
Svet stvorený fixkami: Superman
Svet stvorený fixkami: Zrod moderného komiksu
Najstručnejšie obsahy literárnych diel (a ešte k tomu v obrázkoch)