Svet stvorený fixkami: Batman – Lebo sa bál…

Kultová komiksová postava v čiernej maske,  s plášťom v tvare krídel a so žltým odznakom na hrudi s netopierou siluetou – Batman. Ak ste začiatkom 90. rokov v škôlke absolvovali karneval, tak ste určite narátali tri hríbiky a aspoň piatich malých netopierov. Každý ním chcel byť. Viedli sa nekonečné detské spory o to, kto je lepší Batman alebo Superman? Prečo sa postava muža prezlečeného za netopiera stala tak šialene populárnou?

Vymakaný kostým, technické zázraky, ktoré slúžia na boj so zločinom, svaly – eeeh, to mal každý druhý hrdina. Čo mal Batman také, čo žiaden iný hrdina nie? Strach! Pamätáte sa na noci, kedy ste sa ako dieťa triasli pod perinou v obavách, že na vás niečo spod postele vyskočí? Aj malý Bruce Wayene sa bál…

V akomkoľvek literárnom diele je najdôležitejšie nechať čitateľa stotožniť sa. Pre dieťa je veľmi upokojujúce vidieť, že aj niekto veľký má niečo, čo ho desí. Ak ste o niečo starší čitateľ, tak je tiež fajn vidieť, že niekto svalnatý, komu padajú ženy k nohám sa bojí. A to úplne najlepšie na tom všetkom je skutočnosť (hoci aj kreslená), že s tým strachom sa dá bojovať. Takto vložené do slov na obrazovke to môže znieť značne pateticky, ale keď táto idea dostane kreslenú formu – čísla predaja Batmana hovoria samy za seba…

Po vytvorení Supermana v roku 1938 si National Publications, budúce DC Comics, povedalo, že  potrebujú ďalšieho takého superhrdinu. V čase tých úvah sa v kancelárií šéfradaktora vyskytol Bob Kane, ktorý sa okamžite pustil do návrhov. Prvé sa mu v hlave zjavilo meno – Batman a jeden z Da Vinciho lietajúcich strojov. Výsledkom prvotnej inšpirácie sa stala skica, ktorá zobrazovala muža v poltvárovej karnevalovej maske, upnutom červenom kostýme a netopierými krídlami pripnutými na chrbte ako sa hojdá na lane. Našťastie každý nápad prechádza vývojom a kritikou. Keď Kane ukázal skicu svojmu kolegovi Fingerovi, aby na idei ďalej zapracoval, kolega nemal zľutovania. Finger odstránil z pôvodného návrhu červené lemovanie kostýmu (ktoré mimochodom nápadne pripomínalo Supermana), poltvárovú masku zmenil na známu netopieru „helmu“ a miesto rozprestretých krídel prišiel s plášťom. Fingerova úprava sledovala, aby hrdina pôsobil viac záhadne. Aby to bol muž medzi netopierom a človekom, a tak u nepriateľov budil väčší strach. Kane na túto myšlienku pristal. Tajná identita teda vznikla pomerne rýchlo, už to chcelo len civilné „ja“ a pustiť sa do písania príbehov.

Bruce Wayne vzišiel kombináciou dobových vplyvov 30. rokov – výstrižkami z novín, Kane-a inšpiroval  film The Mark of Zorro, Fingera knihy o Sherlockovi Holmesovi. Keď sa toto všetko zmiešalo, vznikol obraz bohatého, mimoriadne vzdelaného muža, ktorý svoju identitu hrdinu schováva za maskou bohatého playboya. Bruce Wayne sa na stránkach Detective Comics zjavil prvý raz v máji 1939. To čo odštartovalo ako nesmelé nasledovanie Supermana sa okamžite stalo trhákom.

Začiatky Batmana – približne do 30. čísla, boli typickým pulp fiction žánrom. Bruce sa prezliekal do kostýmu a ako maskovaný detektív pátral, naháňal a trestal. K zabíjaniu zločincov sa staval značne chladne a netrápili ho výčitky svedomia. Proste tvrďas v maske netopiera. 33 číslom sa však charakter komiksu výrazne začal meniť. Práve v tomto čísle autori prišli s motiváciou Wayena v boji proti zločinu a rozpovedali príbeh zavraždenia Batmanových rodičov. O päť čísiel neskôr sa na naliehanie Fingera k Batmanovi pripojil Robin. Ako bolo spomenuté, Finger sa inšpiroval pri tvorbe charakteru Holmesom a jeho argument bol, že Batman potrebuje svojho Watsona. Kane sa po dlhom naliehaní nechal prehovoriť a Robin bol na svete. S príchodom Robina sa vplyv pulp fiction žánru začal vytrácať z komiksu ešte výraznejšie.

Whitney Elsworth, jeden z editorov, vydal nariadenie zakazujúce Batmanovi zabíjať a používať zbraň. Po druhej svetovej vojne nabehlo vydavateľstvo na politiku preferujúcu dobrosrdečných hrdinov – skautov. Z pôvodného temného Batmana, ktorý robil morálne kompromisy sa stal biely rytier v čiernom kostýme, prezentovaný ako ctený občan a ochranca.

Až po koniec 50. rokov bol charakter Batmana pre D.C zlatou baňou. Začiatkom 60. rokov však predajnosť drasticky klesla. Dôvod? Jednoducho tvorcovia zaostávali a komiks sa s dobou prestal meniť. Mentalite čitateľov tohto obdobia už hrdina stále uviaznutý v povojnových rokoch nevyhovoval. Čo s tým? Jedným z riešením, ako pri väčšine blednúcich hrdinov, bolo nechať postavu zomrieť. Editor Julias Schwartz sa našťastie s klesajúcu predajnosťou skúsil popasovať. Miesto vraždy Batmana jednoducho modernizoval. Kostým, batmobil, jaskyňa – všetko dostala nový šat, priliehajúci dobe. Jednej vražde sa však predsa len tvorcovia nevyhli. Miesto Batmana si to do rakvy namieril jeho verný komorník Alfréd. Vďaka naliehaniu fanúšikov sa ale múdry šedivý radca vrátil. Okrem modernizácie komiksu však vydavateľstvu pomohlo aj nové médium – televízia. Televízny seriál s netopierým mužom vyhnal čísla predajnosti DC opäť do nebies. A tak zostal vlk sýty i ovca celá. DC zarábalo, fanúšikovia mali svojho hrdinu.

Postava bez akýchkoľvek nadprirodzených schopností ovládla komiksový svet. Superhrdinom len vďaka intelektu a technickému vzdelaniu? Mnoho detských fanúšikov si mohlo v noci spokojne vydýchnuť, keď zistili, že nepotrebujú aby ich ožiarilo vesmírne žiarenie, pohrýzol rádioaktívny pavúk. Veď sa to dá aj bez toho! Možno práve…