Prečo už svoj bicykel pred Martinusom neodložíte

Autor článku: Juraj Šlesar
Článok vyšiel: 4. decembra 2012
Zdieľať článok:

Ilustračná fotka Lanca Armstronga, ktorý by sa určite tváril takto, keby sa dozvedel o osude nášho stojana...

Každý príbeh sa dá vyrozprávať krátko a nudne, alebo dlhšie a oveľa záživnejšie. Rovnako je to aj s príbehom cyklostojanu spred kníhkupectva Martinus.sk na Obchodnej 26. V skratke sa dá povedať – nainštalovali sme ho a ukradli ho. Ako to však už býva, tá dlhšia verzia je oveľa zábavnejšia. Ak teda máte radi smiech cez slzy.

Nový stojan, veľa radosti

Keď sme v októbri 2011 otvárali naše nové, veľké a krásne kníhkupectvo na Obchodnej 26, ľudia boli nadšení (čo je super, lebo my tiež :-)). K dokonalosti chýbala len drobnosť, na ktorú nás upozornila Cyklokoalíciastojan na bicykle. Nedalo sa inak než súhlasiť, takže sme vybavili s mestom, stojan zakúpili a dali nainštalovať. Happy end ako vyšitý, akurát že skutočný život pokračuje aj tam, kde tisíce príbehov končia.

A tak sa stalo, že stojan neslúžil len pre bicykle. Ale aj ako stupátko, sedátko a rôzne iné –átka pre ľudí postávajúcich na zastávke. Stojan to statočne znášal, ale čo je veľa, to je veľa, a tak z toho ochorel a celý sa vykrivil. Bolo načase zavolať šikovného pána, ktorý by stojan zabetónoval, aby sa mu lepšie znášala ťarcha zadkov ľudí, ktorí pred bicyklami uprednostňujú električku.

Ako pomôcť v kradnutí

Ako správne internetové kníhkupectvo sme pomoc hľadali na internete. Podobné služby poskytuje množstvo ľudí, a tak sme rozoslali viacero e-mailov. Ako prvý sa ozval pán Vladimír Kršák, ktorého sme našli v adresári Azetu. Stačil krátky telefonát a pán Kršák sa dostavil, odborným pohľadom zhodnotil, že stojan treba nielen zabetónovať, ale aj vyrovnať. A tak sa na druhý deň zastavil opäť, stojan zobral s tým, že ho do 24 hodín donesie vyrovnaný a pripravený na betónovanie. A bolo. Doslova.

Viac sme o pánovi Kršákovi nepočuli. Na telefonáty nereaguje. A keď naveľa niekto telefón zdvihol, tak to bola pani, ktorá nás vysmiala, že pán Kršák je preč a že si ho máme naháňať, kde chceme. Nepomohli opakované telefonáty, nepomohlo lakonické konštatovanie, že to asi necháme na políciu, nepomohlo nič. Nebolo pána Kršáka, nebolo stojanu.

Úrady sa občas nedohodnú

Namiesto inštalácie opraveného stojanu nás čakala návšteva polície, ktorá nás však odkázala na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Tá nás zase odkázala na políciu, keďže vraj ide o trestný čin.

A toto je ten vhodný čas na smiech cez slzy. Skutočne ťažko povedať, na čo je pánovi Vladimírovi Kršákovi náš cyklostojan, ale zdá sa, že nám neostáva nič iné len podať naňho trestné oznámenie a dúfať, že ho to donúti zvážiť, či mu za to ten stojan naozaj stojí. V ponuke máme tisíce príbehov, ale stovky z nich nekončia šťastne. A toto je zatiaľ jeden z nich…

Zdieľať článok:
O autorovi
Juraj Šlesar

Zaujímajú ťa novinky z knižného sveta? Prihlás sa na odber nášho newslettra.