Román, ktorý je ako plavba loďou

Michael Ondaatje, autor svetoznámeho románu Anglický pacient, prichádza s novým zaujímavým príbehom. Príbehom chlapca, ktorý sa nalodí na parník a počas trojtýždňovej cesty zažije rôzne dobrodružstvá. A to aj napriek tomu, že mu pridelili najmenej obľúbený stôl v kúte.

Otázniky nad autobiografiou

Michael Ondaatje sa narodil v roku 1943 na Srí Lanke, v roku 1954 sa však spolu s matkou a súrodencami presťahoval do Anglicka. Rovnako hlavný hrdina knihy Stůl v koutě, jedenásťročný Michael, sa na začiatku nalodí na parník Oronsay, aby sa na ňom dostal sám z rodnej Srí Lanky do Anglicka.

Když jsem oceán neviděl, nebál jsem se, ale teď se moře v pološeru zvedalo, obklopovalo loď a ovíjelo mě. Ať jsem měl sebevětší strach, stejně jsem tam zůstal, nablízku míjejíci temnotě a napůl jsem toužil se odvrátit, napůl ji skočit vstříc.

Čitateľovi, ktorý aspoň trocha pozná Ondaatjeho životopis, tak určite neunikne spoločný znak a počas čítania knihy môže premýšľať, čo z dobrodružstiev, ktoré zažíva Michael v knihe, je inšpirované autorovým vlastným životom. Hoci, ako to už býva, v autorskej poznámke v závere knihy Ondaatje tvrdí, že všetky postavy od cestujúcich cez kapitána s posádkou až po rozprávača sú fiktívne.

A život, který ho jako učitele někde ve měste čekal, měl být jistě skromný. Ale měl vlastní důstojnost vycházejíci z toho, že si sám zvolil život, jaký chce žít. A s takovou důstojností a sebejistotou se setkávam pouze u lidí, kteří se obrnili knihami.

Pozorovateľ z kúta

Jedenásťročný Michael sa na plavbu loďou vydáva úplne sám. Na konci cesty ho má čakať matka. Keďže nepatrí k vyberanej spoločnosti, hneď na začiatku mu pridelia neobľúbený stôl v kúte – najvzdialenejší od stola kapitána. Od neho však vidí aj to, čo iní nevidia.

To, co je zajímavé a významné, se většinou odehrává potají, v místech, kde žádna moc nepanuje.

Spolu s dvoma kamarátmi, ktorých si časom nájde, zažíva príhody, ktoré ho ovplyvnia po zbytok života. Ako lodný pozorovateľ sa často ukrýva, počuje a vidí to, čo by nemal, no mnohým súvislostiam ešte nerozumie. Niektoré pochopí až vtedy, keď sa ako dospelý v myšlienkach vracia na loď.

Román, ktorý je ako plavba loďou

Ondaatje píše dobre, no kniha má aj slabšie a nudnejšie pasáže. Nie všetky dni na lodi sú plné dobrodružstva, občas treba spomaliť. Cesta loďou býva aj nudná a zdĺhavá a také sú niektoré pasáže knihy.

Svetlé momenty však prevládajú, najzaujímavejšie sú časti, v ktorých dospelý Michael spomína na loď. V prvej polovici knihy sa čitateľ zoznamuje s postavami, v druhej už nachádza súvislosti a vzťahy medzi nimi. Stůl v koutě je ako plavba, miestami dobrodružná, občas trocha nudná, no každopádne zaujímavá.