No nie je to krásna myšlienka? Priznám sa – nie z mojej hlavy. Začula som ju od našej zákazníčky, ktorá prišla do kníhkupectva a nadšene rozprávala svojmu spoločníkovi o zberateľských záložkách. Keďže dotyčný si prišiel vybrať knižku, spýtala sa ho, či jej venuje záložku, čo dostane. Potom sa reč zvrtla smerom, že by jej mohol kúpiť rovno knihu a budúci mesiac by si vymenili úlohy.
Jednoducho ťa pozvem na knihu. To by bolo, keby sa ľudia nepozývali na kávu, ale na knihy!
zhrnula stručne svoj nápad. Tak to by bolo naozaj niečo! Ospravedlňujem sa dotyčným, ak som úplne presne neinterpretovala ich slová a situáciu, ale podstatu myšlienky som si zapamätala na sto percent.
Poďme sa pozývať na knihy!
A ak nie na kupovanie kníh, tak aj samotné čítanie stojí za to (mám to overené:). „Poď, pozývam ťa počítať si.“ Čo poviete? Ani to neznie zle. Ja vás pozývam ku knihe od Zuzany Golianovej Ako z cukru. V trinástich poviedkach autorka pekne a s humorom vystihla ženu v rôznych situáciách. Hlavnou témou je, ako inak, láska.
Ak na lásku nie ste práve naladení, potom vás pozývam na Putovanie po Amerike od Iľfa a Petrova. Spisovatelia vtipne rozprávajú o svojich zážitkoch za „veľkou mlákou“. A keďže „putovali“ ešte v minulom storočí, stihli sa stretnúť s takými osobnosťami ako Ford a Hemingway. Nie je to lákavé?
No a do tretice vás pozývam na šálku čitateľskej kávy, pričom príchuť už nechám na vás. Možno siahnete po neprečítaných kúskoch z vašej knižnice, alebo sa naopak vrátite už k desaťkrát prečítanému románu a možno… Niekoho pozvete na knihu. Nech to už bude ktorákoľvek z možností, budeme sa tešiť. 🙂