Najkrajšie obálky slovenských kníh (časť druhá)

O tom, aké príšerné vedia byť obálky kníh, sa už popísalo mnoho. Na Slovensku aj v zahraničí vzniklo zopár rebríčkov, ktoré nám ukázali, ako by sa to naozaj nemalo robiť. Rovnakú, ak nie ešte väčšiu pozornosť, by si však zaslúžili knihy s peknými obálkami, na ktorých si dali autori a vydavateľstvá naozaj záležať. Preto sme vybrali desať kníh a oslovili autorov obálok, aby nám vyrozprávali ich príbeh. Prvých päť sme uverejnili TU a druhú polovicu vám prinášame teraz. Nech sa páči, ďalších päť kníh, o ktorých kráse sme naozaj presvedčení.

Michal Hvorecký: Dunaj v Amerike

Michal Hvorecký si na obálkach potrpí. Spolupracoval na nich s typografom Petrom Biľakom aj karikaturistom Shootym. Jeho dvornou grafičkou je však Mikina Dimunová, ktorá pripravila aj obálku knihy Dunaj v Amerike.

„Základom vizuálnej podoby sú čiernobiele fotografie, ktoré vytvoril v rokoch 1915 až 1929 Johann Eilingsfeld. Bol to slávny kapitán, ktorý celý život pracoval pre Dunajskú parnú plavebnú spoločnosť. Najčastejšie fotil z hornej paluby a z kapitánskeho mostíka, odkiaľ zaznamenal stovky dunajských scenérií od vojnových bitiek až po močariny delty. Vytvoril umelecký dokument mimoriadnej hodnoty, záznam o Európe, ktorá buď už zmizla, alebo sa rýchlo stráca z máp aj z hláv. Bolo to prvýkrát, čo sa jeho fotografie vyskytli v knihe. Veľmi si tento súhlas dedičov práv cením. V obrázkoch sa ukrýva veľa stredoeurópskej melanchólie a nostalgie, ktorá je typická aj pre hrdinu Martina, hlavne keď spomína na detstvo v Bratislave,“ hovorí o obálke Michal Hvorecký.

Podľa Michala text a obálka by mali spolu úzko súvisieť. „Pre mňa je kniha artefakt. Teraz som na novej sérii paperbackov (Naum a Spamäti) spolupracoval s Pavlínou Morháčovou a opäť ma to posunulo dopredu. Stále sa učím.“

Pavol Rankov: Na druhej strane 

Pavol Rankov rozdelil texty novej knihy do dvoch štýlovo odlišných, zdanlivo protichodných častí. V prvej archaickým jazykom vyrozprával dávne príbehy ďalekých krajín a mýtických čias. Na druhej strane stoja príhody našich geograficky blízkych súčasníkov zaznamenané autentickou rečou v štádiu jej dnešného rozpadu.

S úmyslom vizuálne oddeliť tieto dve časti kniha dostala aj dve obálky a získala tak širší konceptuálny význam. Jej názov vyjadruje nielen atmosféru príbehov, ktorá sa ako stuha tiehne celou knihou, ale stáva sa aj istým návodom na jej čítanie. Na druhej strane (knihy) obálka s rovnakým posolstvom: Na druhej strane.

„Príbehy a spôsob rozprávania sú od poviedky k poviedke rôzne. Preto aj výtvarné riešenie knihy s reprodukciou diela Ivana Titora smeruje viac k ich spoločnej črte. Mystifikácia a viacznačnosť príbehov, v ktorých nič nie je jednostranné, sú základmi grafického spracovania oboch obálok,“ hovoria o knihe Pavol Rankov a Peter Gála.

Ivan Kadlečík: Iskra v studenej pahrebe 

Pri príležitosti 70. narodenín Ivana Kadlečíka zorganizovalo vydavateľstvo KK Bagala autorské čítanie na nádvorí kaviarne Next Apache v Bratislave. Ako výtvarný hosť vystúpil sochár Rudolf Sikora, ktorý s návštevníkmi tohto podujatia urobil výtvarné performance a každému namaľoval na pravú ruku hviezdičku a na ľavú krížik, ktorý potom otlačili na veľkorozmerné plátno a podpísali. Takéto podujatie sa zopakovalo aj na čítačkách z kníh Stanislava Rakúsa a Pavla Hrúza a triptich bol vystavený v Galérii Danubiana.

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala o knihe hovorí:  „Pri koncipovaní knihy Ivana Kadlečíka o päť rokov neskôr sa jedna z esejí volala Iskra v studenej pahrebe a napokon bola podľa nej pomenovaná celá kniha. Pôvodne mal byť na obálke ten obraz, ale keďže tam boli aj podpisy účastníkov besedy, dohodli sme s Rudolfom Sikorom použitie jeho iného obrazu s hviezdičkami a krížmi, ktorý by svojou atmosférou pripomenul ten pekný večer a keďže bol dvojfarebný, bielo-čierny aj čierno-biely, lepšie vystihol názov knihy aj jej atmosféru. “

Autormi konceptu obálky teda sú vydavateľ, spisovateľ a výtvarník. Typografiu a dizajn edície Literárne soirée, v ktorej kniha vyšla, vymyslel Mgr.art. Ján Filípek.

Monika Kompaníková: Hlbokomorské rozprávky

Monika Kompaníková napísala krásnu knižku (nielen) pre deti. Príbeh o priateľstve, kde sú hlavnými postavami ryba Biba a had Rado, ukáže deťom aj dospelým podmorský svet v celej jeho paráde.

„Na obálku knihy sme najskôr vybrali to, o čom sme si mysleli, že by mohlo najviac zaujať (nielen) malých chlapcov a to, o čo v knihe ide – o rybu Bibu a o ponorku. Mali sme niekoľko verzií a tak sme sa šli opýtať detí v škôlke, ktorá by sa im páčila najviac. U nich vyhrala jednoznačne ponorka so zasvieteným svetlom. Dlho sme sa bavili s grafickou dizajnérkou Martinou Rozinajovou o tom, koľko čiaročiek, fliačikov, detailov obálka znesie, aká farba má byť dominantná… bol to dlhý boj, ilustrátorka Veronika Holecová má trochu iné farebné videnie ako Martina a ja, no myslím, že sú teraz všetci spokojní. Martina sa rozhodla knihu vytlačiť len štyrmi odtieňmi farieb Pantone, preto je kniha taká žiarivá. Bolo to trochu riskatné, no vyšlo to a kniha je naozaj krásna,“ hovorí Monika.

Zaujímavý príbeh, krásne ilustrácie a poučný text robia z tejto detskej knižky výbornú knihu pre celú rodinu!

Július Satinský: Listy Oľge

Jedna z najkrajších kníh minulého roka. Listy Oľge sa dostali už do rôznych našich rebríčkov a nemôžu chýbať ani v tomto. Krásne spracovanú knihu má na svedomí Lucia Satinská, ktorá zozbierala otcove listy. Tak ako pri predchádzajúcej knihe Júliusa Satinského Expedície, ktorá bola ocenená ako najkrajšia kniha roka, aj pri tvorbe tejto knihy spolupracovalo Vydavateľstvo SLOVART so štúdiom vizuálnej komunikácie Pergamen, vďaka čomu sú Listy Oľge majstrovským dielom, obsahujúcim aj faksimile ručne písaných poznámok, kresieb, listových známok a pečiatok.

O tom, ako vznikol nápad na obálku a celkový dizajn knihy, hovorí Júlia Čipčalová Oravcová z Pergamenu. „Možno prvýkrát nápad preblikol, keď Lucia Satinská otvorila krabicu, v ktorej mala úhľadne poukladané balíčky listov. Pekne zviazané gumičkami podľa rokov. Zo začiatku sme zvažovali, či by nebolo pekné celú knihu pripraviť v polomäkkej väzbe s odkrytým chrbátom. Tak by sme mohli vytvorit dojem kôpky listov v obálkach. A previazať to celé gumičkou. Pre pohybnosti o pevnosti a trvácnosti takejto väzby sme začali hľadať iné možnosti. Hŕbu obálok sme navrhli ako obrázok na chrbát knižných dosiek a Dana Klimová zo Slovartu prišla s nápadom, aby to celé vyzeralo ako krabička s klopou. Klopa krabičky sa zmenila na klopu obálky, pridala sa gumička, reliéfna razba a obálka bola bola na svete.“

 POZRITE SI AJ PRVÝCH 5 KNÍH S NAJKRAJŠÍMI OBÁLKAMI. NÁJDETE ICH PRIAMO TU!