Viete, čomu sa povie knižné prekvapenie roka? Keď najlepšia detektívka nepríde z osvedčených zdrojov ako Dominik Dán a Jo Nesbo, ani od veľkých vydavateľstiev a z krajín, ktoré už na ich produkciu snáď majú založenú fabriku (áno, sever Európy, na vás pozerám!), ale zo susedného, pre nás literárne totálne nenápadného Poľska a pod taktovkou jedného z najmenších vydavateľstiev. Premedia sa opäť raz pochlapila a Zrnko pravdy patrí k tomu najlepšiemu, čo si tento rok môžete medzi detektívkami prečítať.
Obrovský zdroj literatúry, ktorý prakticky ignorujeme. Poľsko.
Je trochu zvláštne, že obrovské Poľsko, ktoré je nám kultúrne a jazykovo veľmi blízke (ako sa ukáže aj v tomto románe) je na našom knižnom trhu veľká neznáma. Kým v minulosti prerazilo aspoň pár mien, ktoré sme poznali hlavne vďaka tomu, že mali v mene W (Sienkiewicz, Sapkowski, atď.), v súčasnosti sú to skôr ojedinelé záblesky.
Jedným z nich je aj detektívka Zrnko pravdy jedného z najúspešnejších poľských autorov súčasnosti Zygmunta Miłoszewskieho. Dôvody, prečo sa tento mladý autor stal takým populárnym vám budú jasné od prvej stránky. Jeho detektívke sa dá len ťažko niečo vytknúť a v pomyselnom súboji s naším najpopulárnejším autorom tohto žánru by mu dal hroznú „nakladačku“ prakticky na každom fronte.
Detektívka, ktorej je ťažko niečo vytknúť
Hlavným hrdinom knihy je Teodor Szacki, mimoriadne úspešný prokurátor, ktorý sa po bolestivom rozvode rozhodne od základu zmeniť svoj život a z rušnej Varšavy sa presunie do Sandomierzu, malebného, zaspatého mestečka, kde sa fakt nič nedeje. Ale naozaj, že nič. Už si pomaly zúfa a určite rozmýšľa, prečo si ako správny muž s krízou stredného veku radšej nekúpil Porsche, keď tu sa udeje brutálna vražda, aká nemá v mestečku obdoby. A čo je najhoršie, všetky jej znaky naznačujú, že by mohla nejak súvisieť s dávnou, pochmúrnou minulosťou Sandomierzu, ktorý je známy židovskými pogromami.
Následne sa rozbieha vyšetrovanie tak, ako ho máme radi. Teodor je šarmantný, ale vnútorne rozorvaný, vraždy pribúdajú a zdá sa, že v malom mestečku má každý svoju minulosť a tajomstvo, o ktoré sa nie je ochotné deliť. Do toho sa primiešava historické dedičstvo, na ktoré by mnohí najradšej zabudli a súčasné problémy, ktoré sú aj nám až bolestivo dobre známe. Rasizmus, neschopnosť vyrovnať sa s minulosťou, malomeštiactvo.
Chceme viac!
Je až obdivuhodné, ako autor dokázal do prísne vymedzeného priestoru klasickej detektívky zakomponovať množstvo (zaujímavých!) historických exkurzov, postavy s dostatočnou hĺbkou a atmosféru, ktorá je striedavo príjemne malomestsky útulná a inokedy temná a pochmúrna. A to všetko v rámci deja, ktorý nestráca na tempe ani na slušných 366 stranách rozsahu knihy.
A kým ku koncu sa už dá knihe možno vyčítať narušenie tempa a trochu viac komplikácií, než by bolo prirodzené, stále to nič neuberá na pocite, že Zygmunt Miłoszewski nám práve doprial jednu fakt skvelú detektívku, ktorú by si mal prečítať každý milovník žánru. Už aj preto, aby sme sa dočkali prekladu aj druhého príbehu sympatického Teodora Szackiho. Inak sa začnem učiť po poľsky!