Tip na čítanie s deťmi – vyskúšali ste audioknihy?

Čo si myslíš o audioknihách ako takých?

Myslím si, že audioknihy sú výborným liekom na umývanie riadu, na vešanie prádla alebo na cestu autom – teda na všetky tie aktivity, ktoré sú potrebné, no nie veľmi záživné. Ja osobne ich požívam aj pri doobedňajšom venčení psov a pri krátkej ceste zo škôlky a do škôlky. Vždy počas bežeckého tréningu som ho vďaka knihám v ušiach znášala o trochu lepšie. Takže ja beriem audioknihu všetkými desiatimi.

Aktívne počúvanie ale možno pôjde každému trochu inak. Pre mňa sú audioknihy doplnkom, ktorý mi umožňuje využívať inak hluchý čas, no napríklad pre môjho muža sú v podstate hlavným čítacím kanálom. Pamätám si, že v časoch, keď svetom letel Marťan ho počúval aj on, vtedy ešte v origináli. Raz večer som šla ukladať naše deti a on chcel umyť riad s tým, že mu ostáva posledných pár kapitol. Keď som vyšla z detskej, našla som ho sedieť v kuchyni za stolom takpovediac na kraji stoličky. Sedel úplne nehybne, slúchadlá na ušiach, oči široko roztvorené. Vôbec na mňa nereagoval. Audiokniha mu ponúkla rovnako intenzívny zážitok, ako keby ju bol čítal.

Sú podľa teba audioknihy vhodné pre deti?

Namiesto slova „audioknihy“ najprv použijem slovné spojenie „rozprávky na počúvanie,“ ale hneď nato odpovedám ÁNO, SÚ! :-). Som z generácie, ktorá odrástla na nedeľných rozhlasových dopoludniach. Tri citróny s Paľom Mikulíkom, Dlhý, široký a žiarooký (veru, žiarooký, nie bystrozraký) s Dočolomanským alebo Kocúr v čižmách, kde hviezdili Juraj Kukura, Ján Mistrík a Oldo Hlaváček. Tieto rozprávky mali veľa skvelých hercov, výbornú hudbu a naozaj výborne spracovaný dej. Z rozhlasu šli rovno na platne, potom na kazety a potom na CD-čká. Nedávno ich OPUS už presunul aj do MP3 verzie a to je veľká delikatesa. Odvtedy sa na trhu objavili rozličné nové značky a noví producenti, ale podstatné je, že deti od istého veku už baví len tak počúvať a popri tom si stavať lego alebo kresliť.
Posledný rok moje deti zaspávajú každý večer pri Popolvárovi s Dušom Tarageľom . Podľa mnohých mám viem, že rozprávky na počúvanie im doma občas zachraňujú obedné alebo večerné uspávanie – hlavne tam, kde do rodiny nedávno pribudol novorodenec a na čítanie neostáva dostatok energie.

Čo sa týka skutočných audiokníh, teda príbehov s minimom hudby a jedným-dvomi hercami, aj toto deti zvládnu veľmi dobre, len do toho musia dorásť. Vďaka audioverzii príbehu o Štikútovi naše deti napríklad prežili cestu autom do Chorvátska. Výborne sa počúvajú tiež Hlbokomorské rozprávky s Robom Rothom a najnovšie Denis a jeho sestry  v podaní Lukáša Latináka – čistý pôžitok aj pre dospelého. V slovenčine zatiaľ veľa takto nahovorených detských kníh nemáme. Zachraňujú to naši českí bratia, u ktorých sa dá nájsť celá Astrid Lindgren, príbehy o Muminkoch a kadečo ďalšie.

Nevidíš problém v tom, keď dieťa počúva v inom jazyku než slovenskom? Angličtina môže byť skvelá na učenie, čo ale taká čeština? Nenachytajú sa na deti cudzie výrazy?

Deti nachytajú všelijaké výrazy – ale to sa deje aj bez toho, aby počúvali knižky v angličtine alebo češtine. 😀

Toto je ale častá obava rodičov, že teda ich dieťa začne hovoriť česko-slovensky a bude mať zlé známky v škole. Avšak pravdou je, že najsilnejší vplyv má vždy ten najpoužívanejší jazyk. Teda ak doma a v škôlke/škole či medzi kamarátmi dieťa hovorí predovšetkým slovensky, toto postupne premazáva ostatné dočasné stopy. Samozrejme, že je možné, že si z českej napočúvanej knižky môže odniesť nejaké kľúčové hlášky. Veď aj my doteraz poznáme „Pískle!“ z filmu Tři oříšky pro Popelku alebo „Uvaž mi tkaničku!“ z Pyšnej princeznej. Ale nie je to niečo, čo úplne mení spôsob, akým rozprávame. Navyše, slovenčina – tak ako ostatné jazyky – nie je jazyk, ktorý vzniká v laboratóriu. Je prirodzene plný slov, ktoré majú pôvod v maďarčine, češtine, ukrajinčine. Odráža ľudí, ktorí ním hovoria. Správne slovensky by sme mali hovoriť hovník, ale ja si s dovolením ku knižke radšej ľahnem na gauč :-).  Okrem toho už v súčasnosti máme celkom peknú zbierku výskumov, ktoré ukazujú aké dobré pre mozog je vedieť používať viac než jeden jazyk.

Dokáže aj audiokniha dieťa zaujať?

Dieťa potrebuje celkom dlho podporu obrázkov a ilustrácií a takisto živého, výrazného rozprávania dospelého. Audiokniha alebo rozprávka na počúvanie nemajú ani jedno. Treba preto iba trochu vyčkať, kým dieťa dorastie. Približne medzi tretím a štvrtým rokom už začína byť schopné prerozprávavať vlastnými slovami svoje obľúbené príbehy, a zároveň sa už dokáže aj pomerne dlho (5 – 8 minút) sústrediť na jednu činnosť. Takže tuto už dáva zmysel skúsiť začať počúvať kratšie príbehy, ideálne práve také, v ktorých je viacero hercov a hudba. Je však dobré z času na čas počúvanie zastaviť a dej ešte raz prerozprávať. Toto sa dá robiť popri kreslení pri stole alebo popri varení detských polievok.

Pre aké vekové rozmedzie sú audioknihy pre deti vhodné?

Keď už raz dieťa dozrie (približne v štyroch rokoch, je to ale veľmi individuálne), zvyšok je len otázkou tréningu. Keď sa drobec chytí na Tri citróny, čoskoro príde čas na Štikúta …a potom je z neho rozčítaný tínedžer s knihami v ušiach.

Vidíš nejaké výhody v audioknihách oproti klasickým knihám?

Na audioknihe (okrem toho, že sa dá čítať počas vešania prádla) je skvelé to, že hlava počas počúvania robí to isté, čo by robila, keby čítala. To znamená, že počúvanie je také isté cvičenie mozgových závitok ako aj čítanie. Chýba tam samozrejme ten prvok prečítania očami a prepojenie s mozgom, avšak toto počúvanie kníh nijako nedegraduje. Nakoniec, každé dieťa za prvé tri roky života dostane do svojej pasívnej slovnej zásoby okolo tisíc slov, každé jedno príde iba cez uši. Počúvanie je jednoducho výborné.

Okrem toho je počúvanie kníh veľmi dobrým nástrojom pre tých, ktorí zápasia s dyslexiou. Pre deti s touto poruchou je čítanie vyčerpávajúce a vyžaduje si veľa cviku. Počúvanie síce nenahradí tréning čítania, ale vie ho výborne doplniť. Počúvanie dobrých príbehov je totiž veľmi motivujúce, dopraje dieťaťu veľa malých úspechov a zároveň mu rozvíja jazyk a slovnú zásobu akoby bez námahy.

Máš aj nejakých detských audioknižných favoritov?

Nedám dopustiť na anglickú verziu série Ako vycvičiť draka v podaní Davida Tennanta. On je pôvodom zo Škótska a aj túto knihu nahovoril v škótskej angličtine. V slovenčine sú to asi Láskavé rozprávky od Braňa Jobusa, ktoré nahovoril Richard Stanke a mení v nich hlas asi tak miliónkrát. Vďaka tejto knihe nám do rodiny definitívne pribudol ďalší presvedčený audiočitateľ v podobe nášho osemročného syna.

Pri akých činnostiach je najlepšie audioknihy počúvať? Napríklad do auta je to určite lepšie, než si vypočuť 3x celé CD Fíha Tralala.

Auto, jednoznačne. Keď prichádzam domov po celom dni uvarená, nemám vôbec energiu na nejaké rozhovory, no zároveň viem, že decká chcú so mnou stráviť čas (veď sme sa od rána nevideli), zapneme si knižku na počúvanie, sedíme pri stole a kreslíme, maľujeme, alebo sa hráme s plastelínou. Počúvanie najnovšie zafungovalo, keď si moje deti majú samé skladať vypraté prádlo. Vďaka Babke na rebríku vtedy počujem omnoho menej protestov. Takisto ak potrebujem pracovať z domu, no zároveň mám niektoré z nich doma kvôli chorobe, omnoho ochotnejšie ostávajú samé v detskej a hrajú sa, keď im k tomu ide knižka podľa ich výberu. Veľmi rady majú počúvanie priamo do ucha, kúpili sme im k tomu detské slúchadlá – toto nám pomohlo po ceste do Chorvátska, keď si každý mohol z iného rodičovského telefónu pustiť inú knižku a my dvaja dospeláci sme sa mohli sústrediť na vlastný rozhovor. Ale pripomínam, že teraz majú 8 a 6, a s audio počúvaním sme začínali, keď mal Ben asi štyri roky.

A ešte otázka k našej audioknižnej aplikácií – Používaš? Páči sa ti? 🙂

Yass! Používam Audible hlavne kvôli svojim knihám a martinusácku appku hlavne na detské knižky. Za všetko hovorí fakt, že sa ju naučili obsluhovať samé.

Vyskúšajte aj vy našu audioknižnú aplikáciu, všetky informácie nájdete TU 🙂