Kniha mesiaca august: Neortodoxná

Deborah vyrastala vo svete, kde sa všetko riadi podľa neúprosných pravidiel a zvykov, ktoré rozhodujú o všetkom, počnúc tým, čo si smie obliecť, s kým sa smie rozprávať, až po to, čo smie a nesmie čítať. Aj napriek týmto obmedzeniam z nej vyrástla nezávislá mladá žena, potajomky hltajúca príbehy silných literárnych hrdiniek Jane Austenovej a Louisy May Alcottovej, ktoré jej pomohli vytvárať si predstavu iného spôsobu života. Deborah Feldmanová vo svojich memoároch Neortodoxná odhaľuje, ako sa žije v osídlach náboženských tradícií, vo svete, ktorý si mlčanie a utrpenie cení viac než slobodu jednotlivca.

Úryvok z knihy:

„Starký mi už ani neprehľadáva izbu. Mám oveľa viac voľnosti a nemusím sa báť, že ma niekto pristihne s knihou v ruke. Pravidelne chodím do kníhkupectva Barnes & Noble a za ťažko zarobené peniaze si kupujem drahšie vydania v pevnej väzbe. Ako prvé si kúpim tituly, ktoré som si svojho času požičiavala z knižnice a na ktoré s láskou spomínam. Najnovšie vydanie Malých žien mám medzi kombiné v spodnej zásuvke bielizníka. S ošúchaným vydaním, ktoré som žmolila v rukách pred pár rokmi, sa to nedá ani porovnať.“

Čo o knižke hovoria naši knihomoli

Beáta: „Mnohé informácie zo židovského spoločenstva boli pre mňa nové a niektoré až zarážajúce, no každopádne to bolo veľmi zaujímavé a pútavé čítanie. Na postoji autorky mi veľmi imponovalo to, že napriek tomu, že ona samotná hľadala zo svojej komunity útek, ich spôsob života nezavrhuje. Snaží sa poukázať na práva žien a maniére, ktoré by v 21. storočí už nemali vo svete existovať a v zásade zastáva právo voľby. Bolo zaujímavé sledovať príbehy ľudí, ktorí si takýto život veľmi radi osvojili a ľudí, ktorí sa mu vzpriečali a nakoniec stratili svoje ja a chtiac-nechtiac sa podvolili. Jediná moja výtka spočíva v tom, že by som prijala viac informácii o živote potom. Knihe podľa mňa chýbalo plnohodnotnejšie zakončenie.“

Tatiana: „Začiatok knihy bol pre mňa trochu náročnejší, trvalo mi dlhšie, než som sa konečne začítala. Sama som bola prekvapená ako ma neskôr kniha pohltila. Prečítala som ju naozaj rýchlo, zvedavosť ma premohla. Bolo vidieť, že autorka nepostupovala podľa nejakej šablóny či postupnosti, ale písala a vždy našla niečo, od čoho sa dokázala odpichnúť a pokračovať ďalej. Na konci mi však chýbalo akési dovysvetlenie a možno náznak toho, ako žije v súčasnosti.“