Kniha mesiaca jún: Zuzanin dych

Ak vám je názov knihy známy, možno ste ju postrehli ešte v roku 2020, keď vyšla v originálnom českom vydaní. Slovenský preklad od vydavateľstva Ikar sme privítali v júni a rovno sme ho oslávili tým, že sme knihu zaradili do Čitateľského klubu Martinus na Facebooku.

Zuzanin dych je jednoducho výnimočná kniha, ktorú si musíte prečítať. Autorkou je spisovateľka Tereza Jandová, ktorá píše pod pseudonymom Jakuba Katalpa. Dej knihy sa odohráva počas smutných dejín 20. storočia, napriek tomu nie je iba ďalším historickým románom a príbehom o holokauste. Autorka opísala toto dielo ako príbeh o láske a priateľstve.

Zoznámte sa s tromi kamarátmi, spočiatku deťmi. Dni pomaly plynú a všetko je tak, ako má byť. Neskôr sa však všetko zmení a ich svet sa obráti hore nohami. Zuzana Liebeskindová je dcéra cukrovarníka. Nič jej nechýba – je obklopená láskou a životom kráča s ľahkosťou. Miluje jedného zo svojich dvoch blízkych kamarátov, oni ju však milujú obaja. Môžeme povedať, že 30. roky v malom českom mestečku Holašovice sú skutočne sladké.

Zuzana počas svojho dospievania zažije nemeckú okupáciu a keďže má židovský pôvod, jej osud je spečatený. Ocitá sa v transporte, ktorý putuje do koncentračného tábora. Jej priatelia Hanuš a Jan zostávajú v Holašoviciach a ich cesty sa rozdelia. Zuzana sa po vojne vracia do rodného mestečka, ale straty sú väčšie, než čakala. Dokáže po tom všetkom, čo prežila, ešte milovať?

Knihu a e-knihu Zuzanin dych kúpite počas júna s 25 % zľavou a s kódom HOLASOVICE získate poštovné zadarmo.

Úryvok z knihy:

„Zuzana, ktorá má necelé dva roky, obdivuje strom. Na sebe má biele šaty a vo vlasoch stužku. Obchádza smrek a niečo si šepká, potom vystrelí ruku a strhne jednu ozdobu. Napchá si ju do úst a zahryzne, krehké sklo praskne a Zuzane tečie po brade krv.

Abrahám sa k nej rozbehne, ale vtedy pri Zuzane už kľačí matka, drží jej otvorené ústa a do vrec- kovky z nich vyberá črepy. Abraháma prekvapuje, že Zuzana neplače, oči upiera ponad matkinu hlavu a trpezlivo sa dáva ošetriť, poslušne vypľúva krvavé sliny a vystrkuje jazyk, aby ho mohla Liliana prezrieť.

Stane sa z toho príbeh na obveselenie spoločnosti, dieťa a črepy, nič vážne, len pár kvapiek krvi, Abrahám však nezabudne na Zuzanine oči, tvrdé a lesklé, bez ľútosti.

V Zuzaniných ďasnách zostane zabodnutý črep, postupne sa opuzdrí a obrastie mäsom: ona naň z času na čas narazí jazykom, bolesť jej prenikne do celého tela a Zuzana pocíti, že je nažive; bude tú pripomienku detstva milovať a zároveň nenávidieť.“

Čo o knižke hovoria naši knihomoli

Gabriela: „Téma židovstva, ich prenasledovania a koncentračných táborov je v literatúre pomerne bežná. Aj napriek tomu, že sú tieto témy pretriasané z rôznych uhlov, nešlo o žiadnu priemernú knihu, práve naopak. Príbeh Zuzany, dcéry bohatého žida, ktorý vlastní cukrovar je rozdelený do troch kapitol. V prvej kapitole približuje dievčenský život Zuzany, ktorá trávi detstvo so svojimi najlepšími kamarátmi, v čase, keď jej otec v podnikaní prosperuje. Ďalšia kapitola opisuje život dospievajúceho dievčaťa v čase holokaustu, a v tej poslednej kapitole je priblížený život dospelej ženy, ktorá je poznačená všetkými traumami, ktoré boli holokaustom spôsobené. Kniha je tématický prirovnávaná ku knihe Hana od Aleny Mornštajnovej, a ja musím súhlasiť, obidve knihy vo mne zanechali veľmi silné pocity.“

Ester: „Tejto knihy som sa pri čítaní nevedela zbaviť. V myšlienkach mi jej obrazy ostávali aj keď som práve nemala na nose okuliare na čítanie. Bežne som si cez deň predstavovala jednotlivé scény. A rozprávač z nej mi v hlave komentoval každý krok bežného dňa. Je to jedna z tých kníh. O bolestnej téme, o hrozných zážitkoch, silný príbeh, ktorý by si každý mal prečítať. Veľmi pekne dáva mnohé do kontextu. Neodtrhnete sa, kým nedočítate.“

Martinusáčka Janka: „Zuzanin dech představuje téma, které se tu už v různých obměnách v českých románech objevilo snad stokrát, ale dělá to tak dobře, že mi to nakonec vůbec nevadilo. Je to jednoduše strašně dobře napsané. Jakuba Katalpa se s láskou mazlí s každým slovem, byla to prostě radost číst. Sladkost cukrovaru na začátku se doslova lepí do stránek, při dočítání zas máte nepříjemnou pachuť hořkosti a smutku. Ohraný příběh vzkřísit do takovéhle podoby, to chce spoustu literárního umu a Jakuba Katalpa jej bezesporu má.“