Michal Meško: „Ľudia, ktorí knižky už nechcú mať doma, dodnes nemali úplne pohodlné riešenie, ako ich posunúť ďalej.“

Prečo sme sa v Martinuse rozhodli predávať čítané knihy?

Martinus prvýkrát predával čítané knihy už v roku 2005-2006. Na webe sme mali jednoduchý bazár, cez ktorý to fungovalo. Potom sme redizajnovali web a išlo to nejako do stratena. Zároveň sme ale dlhé roky mali projekt Knihobežník, ktorý knihám dával ďalší príbeh. Ten fungoval tak, že keď už niekto nechcel mať doma v poličke knihu, mohol ju nechať na nejakom zaujímavom mieste, ktoré potom označil na mape na webe a ktokoľvek ju prvý objavil, mohol si ju zobrať – akýsi knižný geocaching. Lenže sa to nerozbehlo až tak, ako sme dúfali.

Dnes sa tieto myšlienky spojili a vznikol Knihovrátok. Myslím, že je odpoveďou na otázku mnohých z nás, ktorí sa sediac v obývačkách a hľadiac na svoje knižnice pýtame: „Čo ďalej?“ Máme tam totiž veľa knižiek, ktoré nám urobili radosť, boli výborné, ale viem napríklad, že niektoré detektívky už druhýkrát čítať nebudem.

Už vieš, kto je vrah.

Presne. A zároveň, keďže vychádza veľa nových, dobrých kníh, tak nejako doma dochádza miesto. Ako to už býva, riešili sme teda čiastočne svoj problém. Ľudia, ktorí knižky už nechcú mať doma, dodnes nemali úplne pohodlné riešenie, ako ich posunúť ďalej. Vďaka našej databáze stačí knihy zadať na webe Knihovrátku. Netreba vypisovať žiadne inzeráty, fotiť ich, netreba ich nahadzovať do skupín na sociálnych sieťach ani sa potom dohadovať s jednotlivými záujemcami. Zákazník zadá svoj výkupný zoznam a potom knihy donesie do najbližšieho Martinusu alebo pošle cez prepravnú službu na naše náklady na centrálu. Takmer obratom mu príde poukážka na nákup nových kníh.

Vyriešil si takto aj problém so svojou knižnicou?

Bol som veľmi šťastný už keď sme mali beta verziu. Prešiel som celú knižnicu. Rovno sme s manželkou vytriedili knižky, ktoré už nebudeme čítať a väčšinu z nich aj systém Knihovrátku zobral. To znamená, že ich vyhodnotil ako tituly, o ktoré je záujem. Ten algoritmus sa neustále mení, teda sú to každú chvíľu iné knihy. No ale potom mi pristála v maile poukážka, a za tú sme zas nakúpili nové knihy.

Podľa čoho sa doma rozhodujete, ktoré knihy vyradiť? Teda okrem tých detektívok…

S manželkou sa dlhé roky vždy tešíme na nového Dominika Dána. V poličke už máme peknú sériu. Toho teda asi nebudeme posúvať ďalej. Vybrali sme však knižky, ktoré buď nepatria do série alebo sme z nej mali len jednu, alebo sme jednoducho vedeli, že ich už nebudeme znovu čítať. Boli to napríklad knižky, ktoré aj mali dobré hodnotenia, ale jednoducho nám nesadli. Ale nechávam si napríklad väčšinu biznisových kníh.

Cez Knihovrátok vymenili zákazníci už 200-tisíc kníh. Vieme, aké sú ich motivácie? 

Našou motiváciou bolo získať viac miesta, kombinované s tým, že som sa na knižky každý deň pozeral a hovoril som si: „Super, túto som prečítal, mal som 4-5 hodín dobrý zážitok, prečítala ju aj manželka. Ale teraz čo?“ Uvedomil som si, že by tam možno dvadsať rokov stála na poličke a padal by na ňu prach. Pritom sú možno aj ďalší ľudia, pre ktorých by mohla byť príjemná a užitočná. 

Keď sme ich vytriedili a ja som ich nahadzoval na Knihovrátok, zistil som, že mnohé už boli vypredané. Musí ich ale stále mať množstvo ľudí, ktorí si ich v minulosti kúpili. Spomenul som si na to, keď sme sa pre dcéru snažili zohnať nejakú vypredanú knihu. Jedného dňa mi blikla, že ju máme v Martinuse ako čítaný kus. Bola to niekoľkonásobne väčšia radosť ako keby sme ju len kúpili. 

Predošlý majiteľ vlastne nevedel, že niekomu ďalšiemu urobil radosť, ale ja, keď odvtedy posúvam knižky, tak sa teším, že si nájdu svojich ďalších čitateľov.

V čom je Knihovrátok iný ako bežný antikvariát? 

Zameriavame sa na knižky vydané pred najviac 15 až 20 rokmi. Respektíve na knihy, ktoré máme v databáze. Dôležitý rozdiel je, že u nás človek dopredu vie, o ktoré knihy máme záujem, pri ktorých veríme, že si dokážu nájsť nového čitateľa. Zároveň presne vie, za akú cenu ich vykupujeme a poukážku v tej hodnote dostane krátko po tom, ako nám ich odovzdá. Je potom naše riziko, či sa knižka predá o tých 20 minút alebo sa nepredá nikdy. 

Iná takáto transparentná služba neexistuje. Nie je to o tom, že nám ľudia donesú všetko, čoho sa chcú zbaviť, my to potom nejako predáme a im príde vyúčtovanie, že „predali sme vašu knižku a posielame vám za ňu 60 centov“.

Ako presne určujeme, o ktoré knižky je aktuálne záujem, a teda ich ľudia môžu cez Knihovrátok vymeniť? 

Algoritmus čerpá do veľkej miery z našich predchádzajúcich skúseností a dát, ktoré ku knižkám máme a snaží sa na základe toho odhadnúť, či a koľko daných kníh, ktoré človek ponúka, si bude vedieť nájsť svojich čitateľov. Či ich budeme vedieť predať ďalej v rozumnom časovom horizonte a zároveň odhaduje cenu, na základe čoho vieme rozhodnúť, akú cenu asi vieme ponúknuť čitateľovi, ktorý ju chce predať. 

O knižky, ktoré dnes možno nevykupujeme však môže byť o nejaký čas opäť záujem, je to tak?

Áno, systém sa aktualizuje po každom výkupe. To znamená, že ak aj dnes titul nevykupujeme, pokojne to môže byť len preto, že nechceme mať viac ako 3 čítané kusy na sklade. Ak sa zajtra jeden z nich predá, zrazu tú knihu už znovu vieme vykúpiť. Preto ak aj nejakú knihu neberieme teraz, má zmysel skúsiť to o pár týždňov znovu.

Aké sú ďalšie podmienky? 

Vykupujeme knižky, ktoré sú vo výbornom stave a knižky, ktoré vyzerajú ako mierne opotrebované kusy. Je na nich možno vidieť, že ich už niekto čítal, ale nemali by byť špinavé alebo potrhané. Poškodené či popísané knihy nevykupujeme, ani neplánujeme vykupovať. 

Nedávno sme spustili notifikácie pre čitateľov. Keď sa v Knihovrátku objaví kniha, ktorú čitateľ zháňa, tak mu alebo jej príde upozornenie. Aké ďalšie plány máme do budúcnosti?

Knihovrátok stále berieme ako veľmi živý projekt, ktorý máme chuť rozvíjať a objavovať, kam nás tá cesta zavedie. Zmyslom a poslaním Martinusu je spájať ľudí s knihami. Knihovrátok je ďalší spôsob, ako to robiť. Ale úprimne, keby som mal povedať, kde bude Knihovrátok o rok, tak by som si teraz asi veľmi vymýšľal.