Niekedy má človek chuť siahnuť po knihe a zároveň nehľadá veľké filozofické úvahy, vraždy, lásku ani pevné fakty, po ktorých prebieha mráz po chrbte. Chce si len ľahnúť a ponoriť sa do príbehu, ktorý dokáže zahriať a opantať celé vnútro. Ak máte na niečo podobné chuť, skúste siahnuť po knihe Muž, ktorý sadil stromy od Jeana Giona. Možno vám ulahodí.
Bizarný príbeh. Neskutočný muž s odhodlaním, ktoré vyvolá úsmev aj veľkým optimistom a snílkom. Príbeh, ktorý sa v dnešnom svete zdá byť nereálny a najmä neuveriteľný. A možno nielen v dnešnom svete. A napriek tomu si ho obľúbite. Prichytíte sa pri tom, že mu budete držať palce, aby sa splnil jeho sen – aby zasadil stromy.
Ako vytvoriť z nehostinnej krajiny niečo lahodné pre oko? Ako pomôcť ľuďom, ktorí zatrpkli a zosmutneli. Ako im na tváre znovu vrátiť úsmev, keď každý deň zvádzajú boj s chudobou a nedostatkom jedla? Ako im obmäkčiť srdce, aby sa do nich opäť vrátila radosť a láska? Pastierovi Elzéardovi Bouffierovi z príbehu Jeana Giona našiel recept – treba im stromy.
Obyčajný príbeh neobyčajného človeka rozpráva hlavná postava. Predstavuje pohľad zvonku. Opisuje snahu človeka, ktorému najskôr neverí. Postupom času však prichádza na to, že pastier má pravdu.
Kniha je ľahká a dá sa označiť ako pekná. Vytvára pocit pokoja a krásy. Nedá sa nesympatizovať s človekom, ktorý obetuje svoj život, aby vytvoril krajší svet pre iných. A presne taký je Gionov Elzéard Bouffier, pastier oviec.
Vyberá po večeroch len tie najkvalitnejšie žalude, buky a iné stromy. Sadí ich a stará sa o ne. Čelí sklamaniam, keď niektoré z nich nerastú. Ale ani to ho nezlomí, lebo ho vedie predstava lepšieho a krajšieho sveta.
Pýtate sa prečo majú takto zmeniť svet práve stromy? Aj tu je odpoveď jasná. Práve tie totiž prinášajú život, vodu, zvieratá. Čo viac si priať?
Pastier tak obetuje svoj život. Ten žije totiž len pre jediný cieľ – stvoriť les…
„Keď som si uvedomil, že toto obrovské dielo vyšlo z rúk a z umu jediného človeka, bez akýchkoľvek technických vymožeností, zakúšal som veľký pocit z poznania, že človek sa môže prejavovať práve tak stvoriteľsky ako Boh, a to aj v iných oblastiach, nielen v nivočení.“
A aj sa mu to podarí a ukáže sa, že jeho úvahy boli správne.
Giono ukazuje silného hrdinu. Jednoduchého. Tichého. Bez vnútorných rozporov. Človeka, ktorý ide za svojim cieľom – zmeniť svet bez ohľadu na to aké to môže byť bláznivé, ťažké či nepravdepodobné.
Francúzsky autor tak vytvára pocit, že existujú ľudia, ktorí nezištne pomáhajú zlepšovať tento svet. Giono a jeho pastier prinášajú nádej. Nádej, ktorá je tak dôležitá pre každodenný život.
Okrem textu je tohtoročné vydanie, ktoré pripravilo vydavateľstvo Artforum obohatené aj o kresby Ľuboša Paľa.
Kniha tak dostáva ďalší rozmer a znásobuje vnútorný zážitok, ktorý z nej čitateľ môže mať. A to všetko aj napriek tomu, že kniha nemá ani sto strán. Ide o jednovečernú jednohubku. Prečítanie na posedenie. Ale o koľko kratšie sa číta, o to hlbší pocit ostáva o jej dočítaní.
Muž, ktorý sadil stromy spája krásny a ľahký text s jednoduchými ale silnými ilustráciami. Je to komplexná lahoda pre dušu. Po celom dni, v ktorom ľudia často po návrate z práce strácajú nádej, že môže existovať lepší svet, môže byť práve Muž, ktorý sadil stromy dobrým elixírom.