Knižné tipy: Plná knižnica – základ šťastnej rodiny

Keď som bol malý, z duše som nenávidel frázu:  „To za našich čias bolo všetko lepšie, teplejšie, sladšie, lacnejšie, rýchlejšie, jednoduchšie, milšie, atď.“  (nehodiace sa škrknite). Ale doteraz si pamätám, že aj keď Pedro žuvačky boli naozaj sladšie (nepýšili sa vyhlásením, že sú bez cukru) a rožky boli lacnejšie (v zásade stáli toľko, čo teraz, len nie v centoch), tie letá neboli teplejšie. Každé leto nastala doba, kedy sa zrazu zotmelo, búrkové mračná zakryli oblohu a dažďové kvapky rozohnali naše detské skupiny efektívnejšie ako vodné delo demonštrantov. V takých chvíľach sme trčali vnútri a šialene sa nudili. A sú to presne tie chvíle, kedy som objavil čítanie. Knižnica plná detektívok, románov, westernov a inej dobrodružnej literatúry mi otvorila svety, o ktorých sa mi dovtedy ani nesnívalo. V tých chvíľach som si uvedomil, že na počasie sa síce nedá spoľahnúť, ale na dobrú knihu vždy. Preto ich treba mať neustále plnú knižnicu…

Arthur Hailey – Konečná diagnóza

Kniha, ktorou začneme dnešný výber, nie je žiadna novinka. Arthur Hailey ju napísal v roku 1959 a je to práve tá kniha, ktorou prerazil medzi elitu, aby tam už navždy ostal. A právom. Každý, kto čítal jeho romány ako napríklad Hotel, alebo Letisko, mi dá určite za pravdu. Pre Haileyho je typická dokonalá znalosť prostredia, o ktorom píše, autentické postavy a hlavne štýl, ktorý nás núti obracať stránku za stránkou. Nie inak je tomu v tomto románe z mierne morbídneho prostredia – z patológie. Román sa točí okolo života dosluhujúceho primára na oddelení patológie, ktorý sa neustále musí vyrovnávať s novými trendmi, ktoré mu toto odvetvie vnucuje, a ktoré sú skôr bližšie jeho mladším kolegom. Skôr či neskôr preto musí prísť ku stretu, ktorý rozhodne – podarí sa staršiemu primárovi vyrovnať s novou dobou, alebo bude musieť prenechať miesto mladším?  Všetci milovníci doktora Housa zbystrite pozornosť – veď cieľ majú rovnaký – konečnú diagnózu.

Mark Verheiden a kolektív – Votrelci (kniha prvá)

Film Votrelec patrí medzi tú najväčšiu klasiku medzi klasikami v oblasti hororov. Myslím, že každý z nás si dobre pamätá na tú chvíľu, kedy prvýkrát videl Votrelca a so zatajeným dychom sledoval (veľmi nepríjemné) osudy  posádky hviezdnej lode, ktorá ako prvá prišla do styku s touto formou života. Po prvom filme nasledovali ďalšie – občas lepšie, občas horšie a občas až smiešne, ale Votrelci sú proste nezničiteľní, takže prežili aj tie slabšie diela. A teraz máme konečne možnosť sledovať, ako sa Votrelcom „darilo“ na mieste, ktorému sa všetky filmy úzkostlivo vyhýbali – na Zemi. Dej knihy priamo nadväzuje na udalosti popísané vo filmoch a my tak máme možnosť sledovať, ako sa hrdinovia z filmov snažia opäť raz poraziť zdanlivo neporaziteľných Votrelcov…

Rafaële Germain – Gin tonic a uhorka

Denník Bridget Jonesovej a seriál Sex v meste všetko zmenili – ženy sa zrazu neboja rozprávať o svojom sexuálnom živote, otvorene priznávajú, že nájsť toho Pravého je neskutočná drina a čím je človek starší, tým horší je výber. Na druhú stranu sme si my, chlapi, uľahčene vydýchli, lebo sme zistili, že po svete behá množstvo žien, ktoré sú vtipné, múdre a sexy, len ich treba vytiahnuť z barov, kde hľadajú nás, ktorí sme presne tým, čo hľadajú, akurát očividne navštevujeme iné bary. Nie inak je tomu aj v tomto románe frankofónnej Kanaďanky Rafaële Germain. Hlavnou hrdinkou je 32-ročná Marína, ktorá ešte stále hľadá toho Pravého s veľkým P (to „P“ je ako kapitálka Pravého a nie skratka pre chýbajúce slovo, jasné?). Ten sa v jej okolí už síce pohybuje, ale ako to už býva – pravá láska k nám prichádza po kľukatom chodníku. Ak máte chuť na ľahký, vtipný a patrične emancipovaný román, tak toto je to pravé.

Mireille Guilianová – Prečo Francúzky nepriberajú (Kľúč k tomu, ako mať z jedla pôžitok)

A pri francúzskej literatúre ešte chvíľu ostaneme. Francúzov máme všetci radi, lebo majú jazyk, v ktorom znie sexy aj prednáška z daňového práva. Francúzov všetci nenávidíme, lebo celý život jedia biele pečivo, červené víno skôr pijú v množstvách, ktoré už hraničia skôr s chľastaním, ich obedy trvajú aspoň tri hodiny a napriek tomu netrpia obezitou a srdcovo-cievnymi chorobami tak, ako my, striedmi Slováci! A práve o tomto paradoxe pojednáva knižočka Mireille Guilianovej, ktorá v puberte absolvovala študijný pobyt v USA, odkiaľ sa vrátila s nadváhou. Našťastie, jej rodinný lekár jej vysvetlil základ francúzskej gastronómie, vďaka ktorému opätovne schudla a teraz ponúka tieto rady aj vám. Túto knižku ocenia skôr milovníci francúzskej kultúry a gastronómie, ako veční držitelia rôznych diét. Tí už budú väčšinu rád asi poznať. Ale ak aj vy závidíte Francúzom, nemáte jediný dôvod, prečo sa k nim nepridať aspoň v spôsobe stravovania…

História (Od úsvitu civilizácie po súčasnosť)

Nielen románmi je človek živý. Inak povedané, keď sa encyklopédia podarí, len ťažko nájdete v knižnici hodnotnejšiu knihu. A práve vydavateľstvo Ikar nám už niekoľkokrát dokázalo, že encyklopédie vydáva skutočne kvalitné. Či už to bola encyklopédia Zem, Oceán alebo Človek. Teraz nasleduje ďalší diel tejto fascinujúcej série – História. Na dobré sa ľahko zvyká, a tak niet divu, že nás už neprekvapia kvalitné texty písané odborníkmi, ktorí nezabudli na to, že píšu pre laikov. Doplnené sú nádhernými obrazovými prílohami, ilustráciami a satelitnými snímkami, ktoré priam povzbudzujú k hlbšiemu ponoreniu sa do dejín ľudstva. Nie, kompletné dejiny ľudstva sa do jednej knihy naozaj nezmestia, ale ak hľadáte knihu, ktorá by vám poskytla všeobecný prehľad a zároveň poskytla vysvetlenie, prečo sa vo svete deje to, čo sa tam deje, tak toto je tá pravá.

Ľudmila Podjavorinská – Žabiatko

No a na záver si dajme tip, ktorý vlastne ani tipom nie je. Veď kto by nepoznal už zľudovené verše: „Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo, žabiatko ver´silné ani buk, otvorilo sivé očká, skríklo: „Mama, kŕk!“ No… Podľa prieskumov ich nepozná väčšina detí mladších ako 15 rokov. A pritom je to večná škoda. Roztomilé verše plné lásky, ktoré sprevádzali celé generácie maličkých Slovákov a Sloveniek, nestrácajú nič zo svojej vrúcnosti. A práve toto leporelo by mohlo aj našim najmenším zanechať spomienku na trochu iné rozprávky ako sú Pokémoni. Okrem toho leporelá nájdu veľké využitie aj v neskoršom veku – napríklad ja som z nich vytváral úplne špičkové dráhy pre „angličáky“ a nedobytné pevnosti kovbojov a indiánov. 🙂

Zdroj foto: anpost.greetingcardscafe.com / martinus.sk