Peklo na japonský spôsob

Autor článku: Daniel Hevier
Článok vyšiel: 10. augusta 2009
Zdieľať článok:

„Peklo je vlastně jen místo bez božstev či Buddhy, takže pro Japonce, kteří v bohy moc nevěří, to není zas takový rozdíl,“ píše o pekle a Japoncoch vo svojom malom románe či novele Jasutaka Cucui (na internete ho nájdete ako Tsutsui Yasutaka).

Autor (1934) je nielen jeden z najpoprednejších prozaikov (mohol si dovoliť pohroziť bojkotom vo vydávaní svojich kníh, keď ho vyčiarkli zo školského čítania), ale aj textárom komiksov a úspešným hercom. Ale nielen prepis jeho mena je odlišný od nášho spôsobu. V knihe sa mimovoľne prejavujú aj oveľa väčšie kultúrne, náboženské, spoločenské rozdiely medzi európskym Západom a autorovým Východom. Aj jeho peklo je iné, ako ho poznáme z Danteho či Boschových vízií. Keby bolo skutočné peklo také, ako si ho predstavuje Cucui v tomto románe, nebolo by to také hrôzostrašné. V tomto pekle nenájdete Lucifera, satana ani diablov trestajúcich svoje obete. Sú tam iba ľudia. Nevdojak si pritom spomenieme nielen na Sartrov výrok Peklo, to sú tí druhí, ale aj na jeho hru S vylúčením verejnosti, kde je peklo zobrazené ako niečo medzi penziónom a väzením.

Cucuiho peklo však s vylúčením verejnosti nie je. Nový obyvateľ pekla hneď po príchode zbadá, že sú okolo neho jeho známi, priatelia, nepriatelia, blížni, ktorým ublížil alebo ktorí ublížili jemu. Všetci sú všetkým priehľadní a čitateľní: „Tady v pekle fungoval zvláštní systém – stačilo se na někoho podívat a hned jste věděli, proč se tu ocitl.“ Ale aby to nebolo také zreteľné a jasné, Cucui necháva do deja vstupovať sen, ktorý sa pokladá za akúsi smrť nanečisto, generálku umierania. Podľa autora „stačilo by si jen přát a mohl by ze svých snů kdykoliv proklouznout do dalšího světa.“ TýmJasutaka Cucui svetom môže byť práve peklo: „Tohle peklo může být nějaká uměle vytvořená metarealita.“ A o pár stránok ďalej spresňuje, že peklo je „nejen světem vyvolaným vlastním vědomím, ale dosahuje až k nejzazším hlubinám duše.“ V pekle, ktoré opisuje autor, sú iba Japonci, a tak podľa neho existujú aj peklá pre ďalšie národnosti.

Peklo je bez plameňov a utrpenia večného smädu, je to „iba“ prázdnota. Duševná i duchovná vyprahnutosť. Všetky postavy, ktoré sa stretnú v tomto priestore, sú zlé, ale hriechy mnohých sú ľudské a ničím sa nelíšia od našich vlastných pokleskov. Je tam nevera, týranie, defraudácia, podvody, sem-tam vražda. Nezabúdajme, že postavy prichádzajú zo sveta, v ktorom je dobro a zlo nielen prepletené, ale aj popletené. Postava Šiničirá hovorí: „Období hned po válce bylo hrozně zmatené a dobro a zlo nešlo tak snadno rozeznat.“ Naša trvalo postvojnová doba, keď je stále po akejsi vojne, horúcej či studenej, plynovej, ropnej či teroristickej, má dobro a zlo ešte viac zliate do jedného hybridu. Práve v takýchto postrehoch sa Cucui prejavuje ako moralista a práve tieto varovania dávajú opodstatnenie jeho fantazmagóriám. A okrem toho – tým, že rozprávač líči aj pozemský život svojich postáv, na malom priestore dokáže podať jasnozrivý obraz súčasnej japonskej spoločnosti, ktorú sužuje mafia, korupcia, bulvár či zneuznaní spisovatelia, ktorých nikto nečíta. Kto si obľúbil japonských autorov, dvoch Murakamov, ktorí už v našich končinách vyšli (HarukiRjú), môže k nim priradiť aj Jasutaku Cucuiho. Jeho kniha Peklo je menej akčná ako Harukiho vízie a menej vulgárna ako Rjúiho kniha V polévce miso, ale fantastikou za nimi nezaostáva. Prináša nám ďalší pohľad na kultúru, ktorá je pre nás rovnako príťažlivá ako nepochopiteľná.

Čitáty:

„Všichni to víme, že se sem do pekla senilní nedostanou.“

„Sny nás mohou zavést do budoucnosti a ukázat nám důsledky našeho počínání v minulosti.“

„Člověk musí pořád rovně a dojde přímo ke škole.“

„Zrovna jsem si koupila dvojitou postel a objednala si šaty od Chanel! Já nemůžu umřít!“

„Uvnitř bylo téměř prázdno, nečekali tam na ně žádní démoni, dokonce ani imigrační úředníci.“

„Všechna pekla, co jsem si odmala prožíval, se teď spojila.“

„Když nechceš, aby se ti vrtali v soukromí, nech televize a dej se k divadlu.“

„Obličej podobný zlaté rybce, která se úporně snaží vyplavat na hladinu.“

Zaujímavé zdroje:

autorova stránka

ukážka z knihy a ďalšie články o japonskej literatúre

Zdroj foto: wiki.d-addicts.com / martinus.sk

Zdieľať článok:
O autorovi
Daniel Hevier
Daniel Hevier
Nechcite odo mňa životopis. Ešte som nežil.
ďalšie články autora

Zaujímajú ťa novinky z knižného sveta? Prihlás sa na odber nášho newslettra.