Erik Jakub Groch už nejakú dobu vydáva malé, tenké, útle zošitky poézie, ktoré sú také tenké, že sa na chrbát ani nezmestí meno autora. Pod záštitou OZ Slniečkovo v týchto dňoch prichádza už 15. zošit súčasnej poézie, ktorá dostala názov Veršeonline. Je to výber z tvorby írskej básničky Leanne O´Sullivanovej, ktorá je autorkou zatiaľ iba jedinej knihy Waiting for my Clothes (Čakám na šaty). Prekladatelia a zostavovatelia Miroslava a Ján Gavurovci nám ho ponúkajú pod názvom Bulímia. Nuž, iste je to netradičný názov pre zbierku básní, ktorej autorka je mladá kočka (nar. 1983). Ale prečo nie?
Dievčatá dnes píšu nielen o svojich láskach, o čakaní na svoje prvé šaty, o skúsenostiach zo svojho prvého milovania, ale aj o tejto forme drastického znižovania nadváhy. Na začiatok si však musíme povedať, že O´Sullivanová neprepisuje do veršov svoje zážitky (banálne či exotické), ako sa to stáva tak často veršujúcim slečnám. Vytvára svojbytné slovné formuly, ktorými chce zachytiť plynúce okamihy a identifikovať svoj životný priestor. Píše väčšinou dlhšie básne, dokáže sa však vyhnúť krasorečneniu a prázdnorečneniu, neornamentalizuje, jej verš je až mužsky úderný a strohý. Interiér jej poézie je pritom prostý: je to väčšinou dievčenská izba, kuchyňa, kúpeľňa, prípadne pub, ulička, škola, most… Ničím nenápadné mestečko z írskej reality.
Na začiatku je báseň Autoportrét, kde autorka niekoľkými ťahmi načrtáva svoju podobizeň pri pohľade do zrkadla: „srdce zastavuje svoju záplavu hrdze a zrkadlo sa rozbíja na piesok.“ Je v tom zdanlivo stagnácia a pasivita, ale znehybnenie v očakávaní niečoho či niekoho, nie z dôvodov rezignácie. O´Sullivanová zachytáva stav svojej lyrickej hrdinky vo chvíli, keď je na odchode z detstva, ešte nie žena, už nie dievča, ale už so svojimi vlastnými spomienkami. Hovorí o sebe v 3. osobe, ako o dievčati, ktoré „bolia nové hranice hrude.“ Do tohto stavu zaobľovania a rastu vtŕha prvá disharmónia: „Moje telo sa živilo bolesťou, prsia úsvitom / a sväté noci trestom.“ Podľa názvu tohto výberu ľahko môžeme určiť, ako sa táto bolesť volala – bulímia. Bulímia je pre autorku možno viac záležitosťou psyché, ako tela. Vonkajší imperatív je hlasný – „Vypľuj, vyvráť ju a budeš štíhla!“ Ale ono vracanie, dávenie, je aj výrazom úsilia zbaviť sa tohto sveta, reality, ktorá má svoje požiadavky a na dennodenných kastingoch si vyberá iba tých, ktorí sú dokonalí, úspešní, ohňuvzdorní, stabilní, racionálni…
Aj poetka vedie dialóg so svojím telom, zovňajškom, rada sa pozoruje, rada cíti svoju telesnosť, ale s týmto svetom vedie polemiku. V silnej básni Vek krásy píše: „Ona umiera, krása sa ničí. Hovoríme jej, / áno, áno, si nádherná mŕtvola, / blahoželáme, blahoželáme.“ A tak je protestom proti diktatúre mediálne nanucovanej estetike aj obyčajné gesto jedenia chleba: „Pri ústach / som si držala mäkký chlieb ako náplasť / a plakala do striedky.“ Chlieb, ako o tom svedčí aj záverečná báseň tohto stručného výberu Pocta, je naozajstným kváskom života. Symbolicky, archetypálne ho uzdravujúca sa bulimička prijíma z rúk svojej matky: „…beriem si chlieb, / ktorý sme spolu vzali pri mojom krste, prvom svätom prijímaní, ako keby som mohla uctiť / tvoj dar môjho života tým, / že ma kŕmiš sebou.“ Koniec, očistenie, katarzia. Nevedno, aký vývoj čaká mladú Leanne. Možno sa časom stane silnou osobnosťou írskej poézie (ktorá má naozaj skvelých básnikov). Vďaka iniciatíve Erika Grocha máme príležitosť pristihnúť talent pri jej prvých krôčikoch na tejto ceste.
Čitáty:
„Tento čistý papier je vám skvelá vec.
Chcem ho naplniť farbou, tichým hlasom
ako srdce, čo sa zatvára s pomalým šelestením.“
„…a ona bola stelesnená dobrota,
hľadiaca na svet hore
slepo ako dievča pod chlapcom.“
„Roztáčala som tie biele slová ako pavučiny.“
„Pred padnutím rosy tvoje pery na mojom čele.“
„Nikdy sa nezavŕšiš do úplnosti, a kým
si narodený len do polovice, nebudem spať.“
„Toto je nebezpečný čas, celý svet spí
a my ho môžeme do vôle preklínať.“
„…ty ma držíš, ale ja ťa istím.“
„Potrebujeme sa ako prízraky.“
„Niektorí majú oceány
poznania, aby nasýtili svoje
slzy, ale ani za pohár
dôvodov, aby si urobili radosť.“
Inšpirolinky:
http://ireland.poetryinternationalweb.org/piw_cms/cms/cms_module/index.php?obj_id=6816
http://www.munsterlit.ie/Writer%20pages/O’Sullivan,%20Leanne.html
http://poetsletterarchivepoetrypearl.poetsletter.com/LeanneOSullivan.htm
http://acorn.dublinwriters.org/EA14/osullivanpoem.htm
Foto: munsterlit.ie
Nie je taký paranoidný ako Philip K. Dick. Nie je taký technologický ako Arthur C. Clarke. Nie je taký lyrický ako Ray Bradbury. Nie je taký mrazivý ako Stephen King. Nie je taký satirický ako Kurt Vonnegut. Nie je taký robustný ako China Mieville. A predsa sú v jeho diele rozpustené všetky ingrediencie charakterizujúce horeuvedených autorov, ktorí […]
Nestáva sa často, aby sme mali možnosť vypočuť si samotného autora, ako sa cíti, keď vydá knihu, ktorej písanie mu zabralo mnoho rokov života. Daniel Hevier nám túto možnosť ponúka. Pozrite si a vypočujte fenomenálneho slovenského autora a zároveň nášho kolegu rozprávať o knihe Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov. A ktovie, ak budete mať šťastie, tak k […]
Znalosti o gréckej literatúre u veľkej časti čitateľov skončil antickými autormi, prinajlepšom ešte tak Nikosa Kazantzakisa či básnikov Janisa Ritsosa alebo Konstantinosa Kavafisa. Tento deficit sa možno teraz odstráni knihou súčasného gréckeho autora Pavlosa Matesisa, ktorému v českom preklade vychádza už druhá próza Starý dnů (Host). Pred pár rokmi vyšla jeho próza Psí matka. Ak sme spomenuli antické […]