Už niekoľko rokov zbieram otázky. Vety, ktoré sú zakončené otáznikmi. Ako nás naučili v škole, opytovacie vety. Vypisujem si ich z kníh. A pretože to majú byť básnické, filozofické, zaujímavé, podnetné, svieže, originálne otázky, tie knihy sú najmä poézia, umelecké próza, eseje, filozofické diela, ale aj vedecké monografie. Žiadne noviny. Žiadne magazíny. Nijaké banality typu Ako sa voláš? Ani by ste neverili, koľko otázok je roztrúsených v literatúre, vede či filozofii.
Zostavujem z toho knihu. Bude sa volať Kniha otázok. Pracujem na nej už niekoľko rokov. A budem azda do konca života. Na tie otázky nie sú odpovede. Odpovede sú v nich – v otázkach. Otázky sú cennejšie ako odpovede. Odpovie si každý sám. A možno našou odpoveďou bude iba nová otázka. Tých otázok mám do dnešného dňa 14 837. Viete si predstaviť, aká to bude kniha, keď sa uzavrie mojím životom? Keď ju raz niekto vydá? Najnovšiu kolekciu otázok som našiel v knihe Alty Vášovej – Ostrovy nepamäti, čerstvej víťazky Anasoft litery. Povytŕhal som ich z kontextu, a navyše, usporiadal som ich abecedne, čiže náhodne. Vytvoril sa tak zvláštny text. Možno sa dá prečítať ako báseň. Sú to krásne otázky. Ich najvyššia hodnota je v tom, že vyvolávajú ďalšie otázky.
„Ako by sme sa pozerali na celkom normálneho človeka?“
„Ako je možné, dážď, že vieš toto spraviť so starým zhnitým listom a robíš to aj s telegrafnými drôtmi, s holými stromami?“
„Ako sa urobil svet?“ 
„Ako to, že mal niekto odvahu zničiť civilizáciu bez toho, aby vedel urobiť aspoň to isté?“
„Ako, prečo, kedy?“
„Či človek nie je len to, čo si všimnú ostatní? V skutočnosti, naozaj? Či nie je len tým, čo vidia?“ „Objavia? Čím ich zarazí, poteší? jestvuje vôbec? Je?“
„Čo ak sa starec poberá od ostatných na základe pradávneho volania? Čo ak nie je odrazu dementný, ale počúva svoju prírodu?“
„Čo s toľkými prítulnými, poslušnými?“
„Dá sa plač zabiť?“
„Deti a starci? sú zrkadlom? sebe navzájom? či ostatným?“
„Je ozaj skutočné šťastie nepraktické, tak isto ako dary?“
„Je tu vôbec niekto v poriadku?“
„Keď maliar oslepne, robí sochy?“
„Končí sa život? V dvadsiatke?“
„Kto vie milovať, vie aj zabiť?“
„Lenže čo so supmi?“
„Máš na mňa trochu času?“
„Možno nazvať niektoré udalosti potrebnými omylmi?“
„Môžu porozprávať korene, ako robili kvet?“
„Natoľko sa obnažovať? Životom? Textom?“
„Niečo si treba ponechať? Aby ostalo neprebádané, nedokončené, nevypovedané?“
„Píšeš už tým, že si? Že premýšľaš, prežívaš?“
„Poslanie? Nadanie? Údel? Kam sa podeli?“
„Používaš sen?“
„Prečo by malo niečo ostať?“
„Prečo nie si taký, akým chceš byť?“
„Prečo sú pauzy?“
„Prečo tak usilovne budujeme klietky?“
„Si – nie si?“
„Som, aj keď nepracujem?“
„Súvisí neistota s pokračovaním? S neustálymi pokusmi a krátkodobými riešeniami?“
„Vedel by si predstaviť svoju dvojročnú dlaň? Svoje pubertálne telo? Nepretržité vírenie myšlienok? V dvadsiatke?“
„Vytvárať si ťažké dni, keď človek reve od zúfalstva, dni plné neistoty?“
„Zasa výsada mužov? Že zrelosť je krásna?“
„Zmysluplne zabúdať? Obracať hnojisko vidlami, prevracať nahor, nadol, vyvracať naruby?“
Nie je taký paranoidný ako Philip K. Dick. Nie je taký technologický ako Arthur C. Clarke. Nie je taký lyrický ako Ray Bradbury. Nie je taký mrazivý ako Stephen King. Nie je taký satirický ako Kurt Vonnegut. Nie je taký robustný ako China Mieville. A predsa sú v jeho diele rozpustené všetky ingrediencie charakterizujúce horeuvedených autorov, ktorí […]
Nestáva sa často, aby sme mali možnosť vypočuť si samotného autora, ako sa cíti, keď vydá knihu, ktorej písanie mu zabralo mnoho rokov života. Daniel Hevier nám túto možnosť ponúka. Pozrite si a vypočujte fenomenálneho slovenského autora a zároveň nášho kolegu rozprávať o knihe Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov. A ktovie, ak budete mať šťastie, tak k […]
Znalosti o gréckej literatúre u veľkej časti čitateľov skončil antickými autormi, prinajlepšom ešte tak Nikosa Kazantzakisa či básnikov Janisa Ritsosa alebo Konstantinosa Kavafisa. Tento deficit sa možno teraz odstráni knihou súčasného gréckeho autora Pavlosa Matesisa, ktorému v českom preklade vychádza už druhá próza Starý dnů (Host). Pred pár rokmi vyšla jeho próza Psí matka. Ak sme spomenuli antické […]