Aké je to príjemné – môcť v záplave českých kníh písať o slovenskej pôvodine. Aké je to úžasné môcť po čase opäť písať o básnickej zbierke.
Teraz je už neodškriepiteľné, že viazaný verš zažíva na Slovensku renesanciu. Paradoxne ho však nevrátili do hry klasickí básnici, ale reperi či slam poetry. Pavol Garan (1978), autor úspešnej básnickej debuty Smrť zahroteným prstom, síce nazýva slam poetry „klam poetry“, ale niečo s týmto fenoménom má spoločné. Napríklad: spontánnosť, improvizáciu, nažité i zažité, hravosť, iróniu, prudké pointy, preklepy i prebrepty (zámerné), ľahkosť…
Od čias mladého Feldeka tu nebol taký spontánny lyrický talent, ktorý hádam zrýmuje všetko. A v poézii ide aj o rýmy, nech si zástancovia freevoľného verša tvrdia svoje. Pretože za rýmovaním je nielen spontaneita, spevnosť, ale aj disciplinovanosť, invencia, kreativita. No a zmysel pre rytmus, ktorý je srdcom lyriky. Br – preč s týmito cudzími slovami zo slovníka teoretikov. Pre Garana totiž nie je nijaké slovo neutrálne, cudzie. On im dodáva svoj esprit, a ak treba, slová si svojvoľne láme, prispôsobuje na svoj obraz. Z fráz, ktoré zobral fras, robí svoje výrazivo. A tak sa napríklad z Keby bolo keby stalo „keby bolo kedy…“ A z čista jasna sa zmenilo na „z čista ďasna“, čo je logické, keďže ide o v slovenskej poézii pomerne zriedkavú stomatologickú tématiku.
Básnik je naozaj „echom udretý“, veď k nemu doliehajú echá rýmov všetkých predchádzajúcich básnikov – brilantníkov. Kvalitou rýmov pripomína vonkajškovo Viliama Turčányho, ale do svojich básní dokázal prepašovať rytmus súčasnosti, nehu reznutú drsnosťou (nie nada
rmo sa prvý z troch cyklov, ktoré tvoria túto knižku, volá Revolver a neha). Rýmová vynaliezavosť tohto autora je skutočne obdivuhodná. Nespomínam si, že by som niekde čítal rýmy typu „mu drozd – múdrosť“ alebo „len výsek – lewisiek.“ Pravda, dokonale zvládnutá technika nemusí pre poéziu ešte nič znamenať. Koľko sme čítali technicky dokonalých, lež vyprázdnených básní!
V týchto veršoch však nachádzam vrúcnosť a zaujatie, aké som v pozérskej slovenskej mladšej poézii už dávno nenašiel. Aj keď má zbierka názov Jednotlivec, Garanov obyvateľ básní nie je človek, ktorému je všetko jedno. Aj vo veršoch zameraných na seba, aj v tých, kde je mu všetko dve (ľúbostné básničky), je niečo z melanchólie, niečo zo sebaľutovania (aké poznáme z Miroslava Válka), niečo z cynizmu, ale všetko vo vyvážených mierach a po(lo)meroch. Občas relativizuje slovesnú prácu básnika („Básňami si krátim ruju…“), ale vo svojej podstate berie svoje remeslo vážne: „Hľadám spôsob, ako by som prijal / krásu, lásku, vieru, správnu odpoveď, / svoj neobmedzený potenciál, /nepokoj a nemožnosť si vyhovieť.“ Cítite, ako majstrovsky jemnou sebairóniou zruší pátos, ktorý zavanul z tých predpotopných slovíčok krása, láska, viera, ktoré by sa už hádam neodvážil dnes nikto v básni použiť?
A ak už chválim, tak pochvalu si zaslúži aj vydavateľstvo Dalimíra Stana DALi. Všetci, ktorí sa podieľali na tejto knižke (ilustrátorka Júlia Vražicová, dizajnér Richard Kitta, jazykoredaktor Ján Litvák, sadzač a vydavateľ Dalimír Stano) si DALi naozaj robotu s týmto poetickým artefaktom. Knižočka je pekná, s pevným chrbtom a pevnou chrbticou autora i vydavateľa.
V jednej básni autor vyjadruje svoju túžbu – chce byť „absolútny lyrik: / tichý, šíry.“ Chvalabohu, v tejto knižke mu to nehrozí. Nie je ani tichý (hoci nezvyšuje slovné decibely), ani šíry (nenaťahuje svoje básne do šírky ani dĺžky). Nie je docentný, ale decentný. Neplytvá slovami, ale ani netrochári, aj keď má jeho zbierka podtitul Trochejský kôň. Áno, možno je to naozaj absolútny lyrik, ak v slovku absolútny zdôraznime jeho druhú polovicu. Lutna Garanovej poézie zvučí naozaj sviežimi harmóniami, a tak je pre mňa Pavol Garan(t) toho, že úpadok slovesnej práce na Slovensku sa dočasne zastavuje.
P.S. Mimochodom, bod A. sa v Garanovej básničke Bremeno rýmuje s „poddá.“
Čitáty:
„Nedrž sa ma ako mama!“
„Vzdychni
niečo trefné.“
„Keby bolo kedy,
boli by sme vonku
z biedy.“
„Do svitania
zo mňa ubúda
Clinta Eastwooda.“
„Škrtnuté sa škrtá“!
„Všetko je len teraz –
pre raz, pre lásku.“
„Vnímam život cez prizmu
svojho metabolizmu.“
„Nemám
jasno, preto píšem, milujem a
svedčím.“
„Všetko, čo si cením,
trvá spochybnením.“
„Ja som, kto to schytá.“
„Som ako kôl v plote skrytý za kôl.“
„Dám vám na výchovu
básne, čo ma nechcú pustiť k slovu.“
„Chlap je na to, aby vedel.“
„Nakradnem Ti ruží –
a sme rodina.“
„Zbohom, bratislavskí hubári.“
„Zasa iba príbeh.“
„Pravda nestačí.“
„Rok má dvanásť júlov,
keď sa vydarí…“
Inšpirolinky:
http://spislitklub.websity.sk/index.php?pid=6&idautora=7
http://www.divokevino.cz/3608/garan.php
http://www.dobos.revuca.net/archiv/garan.htm
http://cs.wikipedia.org/wiki/Rispet
Foto: spislitklub.sk / literarnestvrtky.ulet.sk / dobos.revuca.ne
Nie je taký paranoidný ako Philip K. Dick. Nie je taký technologický ako Arthur C. Clarke. Nie je taký lyrický ako Ray Bradbury. Nie je taký mrazivý ako Stephen King. Nie je taký satirický ako Kurt Vonnegut. Nie je taký robustný ako China Mieville. A predsa sú v jeho diele rozpustené všetky ingrediencie charakterizujúce horeuvedených autorov, ktorí […]
Nestáva sa často, aby sme mali možnosť vypočuť si samotného autora, ako sa cíti, keď vydá knihu, ktorej písanie mu zabralo mnoho rokov života. Daniel Hevier nám túto možnosť ponúka. Pozrite si a vypočujte fenomenálneho slovenského autora a zároveň nášho kolegu rozprávať o knihe Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov. A ktovie, ak budete mať šťastie, tak k […]
Znalosti o gréckej literatúre u veľkej časti čitateľov skončil antickými autormi, prinajlepšom ešte tak Nikosa Kazantzakisa či básnikov Janisa Ritsosa alebo Konstantinosa Kavafisa. Tento deficit sa možno teraz odstráni knihou súčasného gréckeho autora Pavlosa Matesisa, ktorému v českom preklade vychádza už druhá próza Starý dnů (Host). Pred pár rokmi vyšla jeho próza Psí matka. Ak sme spomenuli antické […]