Film Červený kapitán je povinná jazda pre fanúšikov Dominika Dána

Tisíce fanúšikov Dominika Dána sa konečne dočkali a do kín v týchto dňoch mieri filmové spracovanie jeho mimoriadne úspešnej detektívky Červený kapitán. Film vznikal dlho, komplikovane a v česko-poľsko-slovenskej koprodukcii. Ako to nakoniec celé vypálilo? Ako najlepšia detektívka, aká bola kedy v našom prostredí natočená. Ale…

Dobrá práca scenáristov

Hneď na úvod jedno veľké priznanie. Z tvorby Dominika Dána som prečítal väčšinu, ale nepatrí medzi mojich najobľúbenejších žánrových autorov, pričom práve Červený kapitán je jedna z kníh, ktorej sa dá vyčítať možno ešte viac ako iným jeho dielam.

Je preto dobrou správou, že scenáristi sa vyhli najväčším nástrahám a zo scenára vyhodili všetko, čo bolo nefunkčné už v knihe (celá línia s templárskym pokladom ala Dan Brown, nezmyselné infiltrovanie na Morave, lebo hlavný hrdina vie po česky a pod.) a z príbehu ostalo len to zaujímavé, prehľadné.

Herecké obsadenie na jednotku

Vytvorili si tak priestor pre vynikajúce vykreslenie dobovej atmosféry. Každý, kto čítal knihu vie, že príbeh sa odohráva v roku 1992, tesne pred rozpadom Československa a točí sa okolo sedem rokov starej vraždy kostolníka, ktorá mala ostať tajomstvom. Klinec zatlčený v lebke však prinúti hlavného hrdinu pátrať aj napriek všetkým varovaniam. Pravdu o prepojení ŠtB a Cirkvi svätej môže priniesť len muž prezývaný Červený kapitán.

A práve atmosféra búrlivých deväťdesiatych rokov, kedy sa všetko menilo a nikto netušil, čo bude ďalej, dýcha z každej sekundy filmu. Každý záber je vymaznaný, všetko sedí a retro atmosféra je niečo, čo vás bude baviť až do konca. Tento pocit ešte umocňuje výborný casting, ktorému pomohol nielen „neopozeraný“ poľský herec Maciej Stuhr v hlavnej úlohe, ale aj Marián Geišberg ako detektív Burger, ktorému táto rola sedí absolútne dokonale.

Sklamaniu sa však možno neubránia skalní fanúšikovia kníh, ktorí sa tešili na slávne slovné prestrelky vraždárskej partie. Tá vo filme vystupuje len veľmi okrajovo a „do počtu“. Veľmi to pomáha scenáru, ale ak čítate Dánovky hlavne kvôli nim, tak film vaše očakávania nenaplní.

Objednajte si detektívku Červený kapitán v brožovanej väzbe s filmovou obálkou

Všetko závisí od očakávaní diváka

Celkovo je veľmi dôležité byť si vedomý toho, že Červený kapitán je v prvom rade detektívka a nie akčný film. Ako všetci vieme z množstva detektívnych seriálov, vyšetrovanie vraždy je založené hlavne na množstve rozhovorov, ale na rozdiel od seriálu tu tvorcovia pracujú s dvojnásobnou dĺžkou. A je to poznať.

Prvá polovica sa rozbieha veľmi pozvoľne. Od prvého záberu budete buď uchvátení atmosférou a vizuálnou stránkou, aká v našich končinách ešte nebola, alebo… budete musieť trpezlivo čakať na druhú polovicu. Ak teda očakávate brutálne akčné scény a záver, pri ktorom hlavný hrdina v špinavom bielom tielku zhodí zo strechy mrakodrapu Hansa Grubera, tak ste sa vybrali na zlý film.

Nemusíte byť fanúšik Dominika Dána, ale pomôže to

V druhej polovici síce príbeh naberie grády a záver je výrazne akčnejší než ako si ho pamätám z knihy (ako filmári avizovali, rozuzlenie zápletky sa líši a zmena jej prospela), ale stále je to detektívka, ktorej by možno viac sedelo spracovanie formou seriálu (niečo ako produkcia BBC typu Luther, Wallander a pod.).

Aj tak však stále platí, že Červený kapitán je dôkazom, že aj na Slovensku už máme ľudí, ktorí vedia natočiť film, ktorý sa kvalitou vyrovná zahraničnej tvorbe v každom ohľade. Ostáva nám len držať si palce, aby tvorcovia siahli aj po iných románoch Dominika Dána (taká Beštia…) a vznikla séria filmov, ktorou sa budeme radi chváliť všade vo svete. Potenciál na to rozhodne má.