Tomáš z Martinusu: Vždy jednou nohou v knihách, druhou v technológiách

Ktorá kniha z poslednej doby ti zostala dlho v hlave?

Čítam veľa dobrých kníh, ale takých, ktoré v človeku zostanú na dlho, takých nikdy nie je dosť. Naposledy to u mňa bola kniha Džentlmen v Moskve od Amora Towlesa, ktorú som čítal niekedy vo februári. Poznačil som si k nej: „Hladké, krásne čítanie. O sile človeka tešiť sa z krásnych vecí, aj keď je doba krutá a život ťažký. To si človek musí želať mať také oči, také slová a môcť túto knihu nielen čítať, ale aj žiť.! Trošku patetické, ale myslím si to doteraz   🙂

Okrem toho, že píšeš aforizmy, stojíš tiež za vznikom Zlatého fondu denníka SME a projektu Ľudo Slovenský. Mohol by si obidva v krátkosti predstaviť?

Obidva sú moje lásky a tak trochu sa v nich prepája moja osobnostná rozpoltenosť medzi svetom kultúry, umenia, písania a informačných technológií. Ako prvý vznikol Zlatý fond, už pred nejakými pätnástimi rokmi (uff), keď sme v škole celá trieda chceli čítať knihy, ku ktorým sa často nedalo dostať – tak som založil projekt digitalizácie najdôležitejších kníh dejín slovenskej literatúry, aby sa ku knihám mohol dostať každý tak, že si ich jednoducho stiahne z internetu. Podarilo sa to vďaka stovkám dobrovoľníkov z celého Slovenska.

Ľudo Slovenský vznikol ako voľné pokračovanie Zlatého fondu, opäť s dobrovoľníkmi sa v projekte snažíme na internet dostať jadro ľudovej slovesnosti – ľudové príslovia, hádanky, piesne a ďalšie diela, ktoré vytvoril najplodnejší autor v dejinách literatúry, hudby, architektúry atď. – Ľud(o) slovenský  🙂  Máme tam napríklad aj zbierku viac než 700 tradičných nadávok a vulgárnych výrazov  🙂

Prečo je z tvojho pohľadu dôležité starať sa o digitalizáciu ľudovej slovesnosti, ktorá si toľko rokov žila vlastným životom? Je poznať, že zo súčasnej reči vyprcháva?

Určite vyprcháva a to, čo z nej zostalo, sa nachádza v archívoch, knižniciach, v každom prípade to nie je voľne dostupné tak, ako si to dnešný moderný človek predstaví – že stačí zájsť pár stoviek metrov do kníhkupectva, alebo vytiahnuť z vrecka mobil. Ja si pritom myslím, že je dôležité, aby všetky tieto diela ostali dostupné – a tým naozaj nemyslím, že by sme teraz museli umelo vracať staré výrazy do nášho slovníka, alebo si hromadne začať vyspevovať ľudové piesne – myslím si však, že v tom, čo vytvorili spolu a kolektívne naši predkovia, je veľká hromada paralel k tomu, čo žijeme dnes a že je v tom tak trochu aj poučenie pre to, čím by sme raz mohli byť.

Ako veľmi sa prelína česká a slovenská ľudová slovesnosť?

Určite sa veľmi prelínajú – a nielen slovenská a česká, príslovia, frazeologizmy a ustálené slovné spojenia sú pospájané naprieč Európou ako nitky, len si to národy prispôsobili – napríklad keď je lejak, tak tuším Francúzi povedia, že pršia žaby, Angličania zase, že pršia mačky a psi  🙂 U nás o tom vyšla skvelá kniha Nehádžte perly sviniam od Blahoslava Hečka, kde sú najznámejšie frazeologizmy v rôznych jazykoch a informácie o tom, ako spolu súvisia.

Máš nejakú obľúbenú pranostiku alebo príslovie?

Som z dediny, takže ešte veľa z prísloví a výrazov „starých čias“ stále používam, ale z tých nových, ktoré som sa vďaka Ľudovi naučil, sa mi veľmi páči „Nebuď do každého hrnca vareška“, asi mi to utkvelo v pamäti, pretože sám mám tendenciu miešať sa do veľa vecí alebo veľa vecí začať, a potom nič nedokončiť  🙂

Máš za sebou už niekoľko zbierok aforizmov – prečo si si vybral práve túto úspornú formu písania? Chystáš sa na písanie dlhších útvarov?

Vidíš, na to je tiež úslovie: „z núdze cnosť“  🙂  Skúšal som a skúšam písať všeličo, ale nakoniec vždy skončím pri písaní aforizmov a epigramov, asi je to tým, že toto je najbližšia forma k tomu, ako funguje moje premýšľanie a prežívanie – v slovách, krátkych vetách a sentenciách. Nevylučujem, že raz napíšem román, vyšli mi už niekde aj nejaké poviedky, ale zatiaľ som sa v tej forme nenašiel. Čo ma ale v poslednom období zaujalo, sú piesňové texty, tie majú s aforizmami spoločnú tú skratku, malý priestor – zatiaľ píšem „do šuflíka“, ale láka ma skúsiť začať textovať pre nejakú kapelu.

Aká je podľa teba súčasná slovenská literatúra? Má takú silu, aby si ju ľudia pamätali po stáročia?

Literatúra u nás je taká ako všetko ostatné – od výbornej až po mizernú  🙂  Určite sú autori a diela, ktoré prežijú, ale veď ani z tej starej by sme toho veľa neprečítali, keby nás v škole nedonútili  🙂  Hlavne je ale skvelé, že tu stále vznikajú výborné knihy, dokonca mám pocit, že čím ďalej, tým viac, v takejto malej krajine je to vlastne malý zázrak  🙂

V aforizmoch sa veľa hráš s metaforami a významom slov. Akú veľkú silu podľa teba v dnešnej dobe slová majú?

Mám o tom aforizmus:

Zátišie

Vytrhneš,

dojmú,

opŕchnu,

zoschnú

(k)vety.

Slová sú asi márne, ale na chvíľu potešia. A vďaka knihám tie najlepšie slová dokážu prežiť storočia  🙂

Máš za sebou novinársku minulosť, píšeš aforizmy a epigramy, zbieraš slovenské literárne perličky… a v Martinuse pracuješ ako projektový manažér na IT oddelení. Nebije sa v tebe literát a programátor, nie je to príliš rozdielne?

Určite áno, nikdy som si nevedel vybrať, tak som sa vždy venoval obom – ako novinár som písal o technológiách, potom som pracoval na IT v novinách a teraz v kníhkupectve. Vždy jednou nohou v knihách, písaní a druhou v technológiách.

Je nejaký martinusácky projekt, na ktorý si obzvlásť hrdý?

Hrdý som na všetko, čo sa podarilo chalanom u nás, ale asi extra na posledný redesign webu, ktorý sa podľa mňa veľmi vydaril  🙂

Ako si hľadáš viac času na čítanie?

Asi najväčšie zistenie od mojej dvaciatky do tridsiatky je, že ľutovať sa, že mám málo času na čítanie je hlúposť, nikdy ho viac nebude  🙂  Ale zistil som tiež, že netreba mať denne po ruke 3-4 hodiny, stačí už len to, že využijem tie krátke chvíle, pri ktorých som predtým väčšinou čumel do mobilu. Tak si knihu beriem 1/ na obed, 2/mám ju v ruke, keď nasadám do električky/vlaku a ešte si chvíľu čítam pri zaspávaní. Tak sa vďaka tým niekoľkým desiatkam minút denne dá pokojne prečítať ročne 30-40 kníh  🙂  Všetko navyše už je potom len milý bonus  🙂

Keby si mal čitateľom odporučiť jednu knihu, ktorú si teraz v lete proste musia prečítať, ktorá by to bola?

To je veľmi ťažká otázka, ale k letu asi niečo nevážne a oddychové. Naposledy ma z tohto súdka zaujala trilógia Pán Mercedes Stephena Kinga. Kinga skôr obchádzam, ale toto bola lahôdka. Super je, že existuje aj ako audiokniha, takže si ju na deke dáte do slúchadiel, zavriete oči…a o chvíľu ste spálení.