Julie Caplin: Romantika je univerzálna, každý ju pozná a každý jej rozumie

Inšpirujete sa pri písaní kníh vlastným životom a zážitkami?

Z časti áno. Keď som pracovala v médiách a PR, veľa som cestovala po svete s novinármi. Úplne prvýkrát, keď som išla do Amsterdamu, som stratila novinára ešte predtým, ako sme sa dostali cez letisko. Pri písaní Pekárne v Brooklyne som sa napríklad inšpirovala životom jednej z mojich priateliek. Podobne ako jej priateľ, aj priateľ hlavnej hrdinky Sophie mal vo svojom živote inú ženu. Pri písaní si vyberám aj útržky z toho, čo som počula alebo čítala v novinách, a vkladám ich do príbehov. Väčšinu si však vymyslím.

Knihy zo série Romantické úteky sú vždy spojené s inou krajinou. Navštevujete tieto miesta predtým, ako sa pustíte do písania? 

Nájde sa pár krajín, kde som nebola, ale nepoviem vám, ktoré to sú. Keď som začala písať Kaviareň v Kodani, navštívila som mesto, aby som si urobila prieskum. Podobne to bolo aj s Chorvátskom; aj tam som išla na začiatku písania, aby som si ho preskúmala. Pre mňa je oveľa lepšie navštíviť miesta, o ktorých píšem, pretože si z ciest a zážitkov môžem zobrať malé kúsky informácií, ku ktorým by som sa inak nedostala.

Našu krajinu ste navštívili prvý raz. Máte v pláne napísať romantický útek na Slovensko?

Momentálne nemám žiadne konkrétne plány, ale dnes som v Bratislave mala skutočne krásny deň. Naozaj uvažujem o tom, že raz napíšem poviedku, ktorá by sa odohrávala na Slovensku. Avšak na mojom zozname je toľko miest, že to potrvá ešte dlho, kým sa k tomu dostanem.

Uvažovali ste niekedy nad napísaním knihy, ktorá nebude romantická?

Nie, nikdy som nad tým nerozmýšľala. Premýšľala som však nad napísaním trileru, ale stále by mal obsahovať prvky romantiky. Mám tiež nápad na scenár, ale aj v ňom by bola romantika, pretože láska je prítomná vo všetkých príbehoch a vo všetkých životoch. Koľko sériových vrahov alebo zabijakov poznáte? A koľko ľudí, ktorí sú zamilovaní? Zistila som, že romantika je univerzálna, každý ju pozná a každý jej rozumie.

Čo máte na písaní najradšej?

Na písaní mám najradšej, že môžem byť svojím vlastným šéfom a môžem žiť vo svojej hlave s imaginárnymi postavami, ktoré robia to, čo im poviem. Aj keď nie vždy to tak je 🙂

Máte počas dňa obľúbené rituály spojené s prácou?

Na stole mám zvyčajne neporiadok, takže ho musím upratať, predtým ako začnem písať. Často to znamená len napchať všetko, čo je na stole, do zásuvky. A vždy musím začať písať ráno o 9:00, takže v tom čase už musím sedieť pri stole. Keď mám deadline, nasadím si slúchadlá a počúvam hudbu na koncentráciu, aby som „zablokovala” zvyšok sveta. A som rada sama. Viem, že veľa mojich priateľov vie písať v kaviarňach a podobných miestach, ale ja nie. Pri písaní musím byť sama.

Aký je to pocit, keď viete, že vaše knihy čítajú ľudia po celom svete?

Je to veľká pokora. Keď stretávam svojich čitateľov, sú ku mne veľmi milí a ja si myslím, že som vlastne úplne obyčajný človek. Dostávam správy z celého sveta, najmä od ľudí, ktorí sa necítili dobre, prežili stratu blízkeho alebo majú problémy s duševným zdravím, a píšu mi, ako veľmi im moje knihy pomohli. Takéto správy ma skutočne dojímajú.

Na záver sa s nami prosím podeľte o vaše tri najobľúbenejšie knihy. 

Iba tri? Prvá je Láska slečny Elliotovej od Jane Austenovej, druhá Stopárov sprievodca po galaxii od Douglasa Adamsa a tretia je The Midwich Cookers od Johna Wyndhama, čo je veľmi anglická kniha a tiež sci-fi.