Kniha mesiaca január: Dcéra snehu

Kniha mesiaca január, teda konkrétne jej autorka Éowyn Ivey, sa môže pochváliť prestížnou cenou UK National Book Award v kategórii medzinárodný autor roka. Dcéru snehu sme ako prvú knihu v tomto roku nevybrali náhodou. Toto očarujúce dielo si získa vaše srdcia svojím magickým príbehom, hlavnými hrdinami a prírodou. 

Román s krásnou obálkou a ešte krajším príbehom

Hlavnými hrdinami románu sú Jack a Mabel, ktorí si vybudujú v divokej a nádhernej Aljaške nový život. Utiekli tu v snahe zabudnúť na to, že nemôžu mať dieťa, po ktorom obaja túžia. Nemohli už viac znášať sústrastné pohľady a detský smiech, ktorý nebude znieť v ich dome.

Jedného dňa sa spontánne rozhodnú postaviť si snehuliaka v tvare dievčatka. Keď nasledujúce ráno zistia, že snehuliak zmizol, Mabel si spomenie na rozprávku o starčekoch, ktorí si zo snehu postavili snehuliaka v tvare dievčatka. Do druhého dňa snehuliak ožije a starčekovia si môžu užiť úlohu rodičov, ktorú za svoj život nikdy nezažili. 

Jackovi a Mabel takýmto tajomným spôsobom vstúpi do života Faina. Plavovlasé dievčatko, ktoré žije v súlade s prírodou, loví s líškou a každý rok sa vytratí spolu so snehom. Mabel je šťastná, že jej sen o dieťati sa konečne naplnil. Stále však musí myslieť na nešťastný koniec starej rozprávky.

Čo o Dcére snehu hovoria naši knihomoli 

Miška: „Veľmi príjemná, oddychová kniha, ako stvorená na čítanie počas zimných mesiacov. Neobyčajný príbeh o túžbe po dieťati, láske, nádeji, prírode, aj o tom, že v živote nie je vždy všetko tak, ako to na prvý pohľad vyzerá… Osudy Jacka, Mabel, Georgea, Esther, a hlavne Fainy a Garretta vás vtiahnu, a nebudete ich chcieť opustiť, kým nedočítate. Budete prekvapení, ako to všetko skončí… a možno to nepochopíte, no, v každom prípade, táto kniha vás donúti rozmýšľať, a tak skoro na ňu určite nezabudnete.“

Viera: „To rozprávkovo ma trocha rušilo ale opis krásnej, studenej, zasneženej aj slnečnej Alijašky ma dostal. Ako aj opis života, ktorý bol síce zložitý a jednoduchy zároveň, keď sa ľudia nebránili prírode a prekročili svoje tiene.“

Katarína: „Nádherný príbeh o túžbe, láske, rodine a priateľstve. Príbeh pomaly plynul bez výraznejšieho deja, ale vobec to nevadilo. Čítala sa veľmi dobre, ľahko. Krásne opisy drsnej a chladnej aljašskej prírody a zároveň chladu a smútku, ktorý vie preniknúť do vzťahu. Aj tak však išla z príbehu nádej a pokoj. Páčilo sa mi, že v príbehu sa snúbila realita s fantáziou. Čarovná kniha a ja si z nej odnášam veľa pekných myšlienok.“