Zrejme by vám nikdy len tak nenapadlo vydať sa do púšte či zdolávať svetové vrcholy, ešteže teda existuje niekto, kto to urobí za vás a prežije aj nedostatok pitnej vody, nepredvídateľné nebezpečenstvá či drobnosti, ktoré časom vyústia do niečoho obrovského. Autori sa nesnažia svoje výpravy romantizovať a rozprávať o sebe ako o hrdinoch, skôr sa ukazujú ako skutoční ľudia, ktorí sa ocitli tvárou tvár smrti a prežívajú v extrémnych klimatických podmienkach, akoby to bolo niečo bežné.
Leo Vardiashvili nás privádza do Gruzínska – krajiny plnej kontrastov, krásy ale aj bolesti. Čelíme spolu s hrdinami ťažkostiam vojny, exilu, hľadáme si miestečko vo svete a riešime, aký dopad majú neľahké udalosti na osudy jednotlivcov, ich duševný stav a vnútorný pokoj. Niekedy jednoducho neexistujú jednoznačné odpovede na všetky otázky, niektoré rany sa prosto nezahoja úplne a cesta k porozumeniu vie byť skutočne dlhá a najmä bolestivá. Nesmierne silné čítanie.
Chimamanda Ngozi Adichie má dar podať krutý príbeh s obrovskou dávkou chochmesu a šťavy, čo sa prejaví takmer na každej stránke. Vďaka jej trefným opisom som sa dokázala s ľahkosťou vcítiť do každej z jej postáv a vybudovať si k nim určitý vzťah, pri každom jednom som stála a každého jedného som svojím spôsobom ľutovala. Len ona vie prostredníctvom svojho textu čitateľovi dokázať, že ani peniaze neznamenajú šťastie, miesto vo svete si treba vybojovať a nie je to teda nič, čo by ste zvládli bez sĺz, ale skutočne to stojí za to.
Kniha sa dotýka tém rodiny, moci, politických zmien, ale aj ženského prežívania v zložitých historických obdobiach. Ponúka unikátny pohľad na dejiny, ktoré nie sú len suchým prehľadom udalostí, ale živým a často bolestným opisom toho, ako tieto skutočnosti ovplyvnili bežných ľudí. Politické rozhodnutia a ideológie, ktoré formovali modernú Čínu, sa premietajú do každodenných životov a vo veľkej miere definujú osudy jednotlivcov. Naozaj vynikajúce čítanie, na ktoré len tak ľahko nezabudnete.
Na reportáž od Veroniky Conscuelly som sa neuveriteľne tešila – predsa len nedostanem každý deň možnosť nahliadnuť do slovenských väzníc, vypočuť si príbehy bacharov, odsúdených a ich rodín a aspoň sčasti si to prostredie priblížiť. Autorka sa nebráni surovej realite, nesnaží sa zľahčovať ani zakrývať, príbehy týchto ľudí napriek tomu podáva s dávkou empatie a bez predsudkov. Jej štýl písania mi preto umožnil lepšie pochopiť ich motivácie, scelil mi obraz, ktorý bol dovtedy totálne roztrieštený.
Tieto knihy vám bez akéhokoľvek moralizovania či pretláčania faktov ukážu, že učiť sa dá aj cez silné príbehy, emócie a pohľady na svet, ktoré sú od tých našich na míle vzdialené – a predsa v nich nájdeme kúsok seba.