Elizabeth Gilbertová: Manželstvo nie je hra pre mladých

Americká spisovateľka Elizabeth Gilbertová by mohla slúžiť ako vzorový príklad človeka, ktorý sa nebál vziať svoje osobné šťastie do vlastných rúk. Veľa riskovala, ale ešte viac získala. Potom, čo bola nespokojná so svojím manželstvom, prácou a životom, sa rozhodla všetko opustiť a precestovať svet. Na svojich potulkách našla nielen vnútorný pokoj a lásku svojho života, ale aj dostatok materiálu na knihu Jedz, modli sa a miluj, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom s fenomenálnym úspechom. Kniha bola sfilmovaná a dočkala sa aj pokračovania pod názvom Presvedčenie. A my vám teraz prinášame rozhovor, ktorý je práve o tomto pokračovaní. Príjemné čítanie. 🙂

Prepáč, že sa starám do tvojho súkromného života… Ako sa darí vašej láske s Felipom? Zlepšil alebo poškodil kvalitu vašej lásky bežný, každodenný život?

Tak za prvé, nie je možné, aby si sa starala do súkromného života niekoho, kto práve vydal dvoje memoáre za sebou! Očividne som „otvorená kniha“! Takže: Felipe a ja sa máme skvele, vďaka bohu! Nemyslím si, že by nám manželstvo ublížilo, takže to je určite niečo, za čo musím byť vďačná! Jednu vec som si však všimla. Okolitý svet nám teraz preukazuje podstatne viac rešpektu, odkedy sme sa vzali. Je to, akoby každý predpokladal, že teraz sme už vážení občania… samozrejme, ja si rozhodne nie som istá, že skutočne SME vážení, ale niekedy je užitočné, keď si to ľudia myslia!

Ako reagoval Felipe, keď si prečítal Presvedčenie?

No, Felipe bol pri mne počas celého procesu písania tejto knihy, takže väčšinu z nej už poznal. Takmer tri roky som nerobila nič iné, len rozmýšľala o manželstve, čítala o manželstve, študovala manželstvo a spovedala ľudí ohľadom manželstva, a popritom som sa s ním podelila o tak veľa z mojich zistení, že to nakoniec bolo, akoby sme na knihe pracovali spoločne.  Nakoniec zhodnotil, že sa mu viac páči jeho zobrazenie v Presvedčení než v Jedz, modli sa a miluj, pretože cítil, že bolo úprimnejšie. Ukázala som aj niektoré jeho chyby a zlyhania, a opísala ho ako skutočnú ľudskú bytosť a nielen ako romantický ideál. (Aj keď, samozrejme, pre mňa je stále romantickým ideálom.)

Dostala si listy od žien, v ktorých písali: „Ďakujem, vďaka tvojej knihe som pochopila, prečo som ešte nebola pripravená na manželstvo alebo pochopila som, že som si vybrala nesprávneho muža“?

Nie, nič také – aj keď som dostala množstvo listov, v ktorých stálo: „Keby som si vašu knihu prečítala, keď som bola mladá, predtým než som sa rozhodla vydať,“ a ďalšie listy: „Som skutočne rada, že som si prečítala vašu knihu ešte pred mojou svadbou, ktorá sa bude konať toto leto – skutočne mi pomohla pozrieť sa na veci z tej správnej perspektívy“.  Moje životné skúsenosti hovoria, že ľudí v skutočnosti nedokážete odhovoriť od manželstva, ak sa preň už rozhodli vo svojom srdci – a ani si nemyslím, že by bolo zámerom mojej knihy odhovárať ženy od vstupu do manželstva. Jediné, čo som chcela, bolo, aby ženy možno trochu mysleli dopredu, aby sa uistili, že vstupujú do tejto inštitúcie triezvo a uvážlivo radšej ako impulzívne.

Ako si vysvetľuješ, že manželstvo je aj naďalej osobným a spoločenským ideálom, ktorý sa všetci snažia dosiahnuť, napriek tomu, že 50% ich skončí rozvodom?

Pretože všetci sme romantickí rojkovia a všetci sme nimi aj vtedy, keď štatistiky nevyzerajú dobre. Jedna z definícií lásky je, že pod jej vplyvom sa nám zdá, že sme neporaziteľní a špeciálni – a tak sa nikto neznervózňuje ohľadom 50% miery rozvodovosti, pretože „nám sa to predsa nemôže stať.“ Ale aj tak musím dodať, že keď sa pozrieme na štatistiky podrobnejšie, zistíme, že to nie je až také zlé. Rozhodne to nie je tak, že by každé druhé manželstvo končilo náhodne rozvodom. Napríklad, miera rozvodovosti je v obrovskej miere ovplyvnená vekom páru v čase, kedy sa berú. Ak sa zoberiete v 23.-och rokoch, tak máte viac ako 80% pravdepodobnosť, že sa rozvediete. Na druhú stranu, ak sa zoberiete v 40-ke, tak pravdepodobnosť  rozvodu je veľmi, veľmi malá. Rovnako platí, že čím ste vzdelanejšia, čím menej detí máte (a čím ste boli staršia, keď ste sa stali matkou) a čím viac si užívate svoju profesiu, tým je nižšia pravdepodobnosť rozvodu. Posolstvo pre dievčatá je teda jasné: Manželstvo nie je hra pre mladých. Staňte sa dospelou, vzdelanou, nezávislou, sebestačnou a vyspelou ženou so svojím vlastným životom predtým, než sa usadíte s manželom a je veľmi pravdepodobné, že budete robiť lepšie rozhodnutia a zostanete s navždy s jedným partnerom. Vzdelané, nezávislé, prosperujúce a sebavedomé ženy sú tými najlepšími manželkami.

Keď som si prečítala Presvedčenie, dostala som dojem, že 90% párov nerozmýšľalo nad ich zasnúbením, nerozmýšľalo nad zmyslom ich manželstva predtým, než sa vzali. Nemyslíš si, že viac ako pokušenie, alebo stereotyp, ktorý prináša čas, je častejším dôvodom rozvodu to, že dvojica vôbec nerozmýšľala nad zmyslom manželstva PREDTÝM NEŽ SA VZALI?

Nuž, myslím si, že máš pravdu, Gaelle – a my si musíme predstaviť, že aspoň trochu rozmýšľania pred svadbou je celkom fajn, no nie? Sociológovia už vedia, že rozvod spravidla nastáva kvôli jednému z týchto troch dôvodov: sex, peniaze alebo deti/domáce práce.  To sú tie tri najnebezpečnejšie subjekty každého manželstva. Takže áno, pravdepodobne by bolo celkom rozumné sadnúť si v určitom bode vzťahu so svojím priateľom a absolvovať triezvy, úprimný dialóg o týchto troch subjektoch. Zdieľate rovnaké hodnoty vo finančných otázkach? Ste na tom absolútne rovnako, čo sa sexu týka? Máte obaja rovnaký názor na výchovu detí – alebo chcete vôbec obaja deti? Máte absolútne jasno v tom, kto má na starosti nudné domáce práce? Za seba môžem povedať, že ja a môj bývalý manžel sme sa o týchto veciach pred svadbou ani raz nerozprávali. Vzali sme sa tak mladí (boli sme tak nadšení jeden druhým, že sme sa chceli pohnúť dopredu čo najrýchlejšie) a nakoniec to boli práve tieto záležitosti, ktoré nás zničili. Oveľa viac času sme strávili rozprávaním sa o tom, aká hudba bude hrať na našej svadbe, než sme investovali do prediskutovania týchto dôležitých záležitostí – takže ja som výstražný príklad, ako to potom dopadá…

Mám taký pocit, že média, literatúra, filmy… všetci glorifikujú prvé mesiace lásky, glorifikujú samotný fakt zamilovania sa oveľa viac ako lásku, ktorá sa vyvíja a stáva lepšou a lepšou postupom času a manželstva. Súhlasíš so mnou a ak áno, tak ako by si to vysvetlila?

Jednoznačne sme obklopení príbehmi až nad mieru zjednodušených romancí  – ale existuje preto dobré vysvetlenie: Nadmieru zjednodušená romanca je ten najľahší príbeh na vyrozprávanie, ktorý je vždy totálne pútavý. Spolu s mojím manželom sme včera večer pozerali film Julie Roberts „Notting Hill“ (čo je veľmi pekná a priam dokonalá romantická komédia, ktorá, samozrejme, končí tým, že sa žena šťastne vydá a otehotnie) a ja som si ten film totálne užila. Všetci zbožňujeme, keď môžeme sledovať, ako sa muž a žena do seba zamilujú, ako prekonávajú prekážky, zdieľajú dramatické momenty a nakoniec sa vezmú, je to jednoducho zlatý nuget rozprávačstva, jednoducho vypovedateľný za dve hodiny a svet nikdy neprestane tento príbeh milovať. A nie je ani dôvod, prečo by to malo prestať ľudí baviť. Treba však myslieť na jednu dôležitú vec – neustále si treba uvedomovať, že JE TO ZÁBAVA. V skutočnom živote sa príbeh nekončí svadbou. V skutočnom živote, príbeh svadbou vlastne len začína – a až príliš často nie je pár pripravený na veľmi reálne drámy a sklamania, ktoré nasledujú. Len si nie som istá, či je to práve úloha Hollywoodu (a Bollywoodu), aby nás učil zodpovednosti, perspektíve, vyspelosti a schopnosti vyrovnať sa s problémami manželstva. Mám taký dojem, že tieto schopnosti by sme sa mali naučiť niekde inde ako v kine.

Ak by si mala dať zadefinovať „manželstvo“ teraz, potom, čo si o ňom tak dlho rozmýšľala a nakoniec ho aj začala prežívať, čo by si povedala?

Záver, ku ktorému som ohľadom manželstva prišla je tento: je to kompletne archaický, zastaralý, staromódny systém, ktorý už v modernom svete nedáva príliš význam. Avšak ešte stále existuje dôvod, vďaka ktorému existujú manželstvá a to tento: ľudia sa neustále tvrdohlavo zamilovávajú do jednej výnimočnej osoby a túžia vybudovať si s ňou dlhotrvajúci intímny vzťah. A bez súkromia nemôžete mať intímny vzťah. A súkromie nemôžete mať bez sociálnych a občianskych práv. A sociálne a občianske práva ako pár nemôžete mať – aspoň v mojej krajine – bez manželstva.  Takže manželstvo je ako ochranný kruh, ktorý okolo seba nakreslí pár a zbytok spoločnosti je donútený ho rešpektovať kvôli zákonom a tradícii. Nikto nemôže prekročiť kruh manželstva – ani polícia, ani susedia, dokonca ani vzdialená rodina. Felipe a ja sme mali všetku lásku tohto sveta, ale pred svadbou sme nemali žiadne práva, takže naše súkromie nebolo v bezpečí (ako sme zistili v Dallase, kde bol Felipe zatknutý a odvedený v putách). Odkedy sme manželia, pohraničná polícia už nemá právo ho odo mňa oddeliť. Pre mňa – pre Felipeho a pre mňa – bolo vtedy manželstvo posvätným aktom záchrany. Je to spôsob, ktorým chránime našu lásku pred okolitým svetom. A zatiaľ sa zdá, že to funguje.

Autorka rozhovoru: Gaelle Rolin
Autor prekladu: Juraj Šlesar

Elizabeth Gilbertová – narodila sa roku 1969 a vyrastala na malej rodinnej farme v štáte Connecticut. Keď získala bakalársky titul z politických vied na univerzite v New Yorku, rozhodla sa cestovať po celom svete. Na svojich potulkách si privyrábala v rôznorodých zamestnaniach, ktoré pre ňu predstavovali spisovateľskú inšpiráciu. Svoje nevšedné zážitky uverejňovala v krátkych poviedkach. Po piatich rokoch snaženia sa jej podarilo preraziť do literárneho sveta. Jej prvú poviedku uverejnil v roku 1993 časopis Esquire pod názvom Debut americkej autorky. Bola prvou spisovateľkou po Normanovi Mailerovi, ktorá debutovala v časopise Esquire. Prvý úspech ju povzbudil a začala pracovať ako novinárka pre mnohé významné časopisy ako SPIN, GQ, New York Times Magazine. V roku 1997 jej vyšla prvá zbierka poviedok, za ktorú získala Pushcartovu cenu a stala sa finalistkou PEN/Hemingway Award. V roku 2002 sa po vydaní The Last American Man stala finalistkou na ceny The National Book Award a The National Book Critic´s Circle Award. Najviac ju však preslávila jej kniha Jedz, modli sa a miluj.

Rozhovor bol prvýkrát publikovaný v časopise Madame Figaro 9. augusta 2010. Všetky práva vyhradené. Žiadna jeho časť nemôže byť ďalej publikovaná bez písomného súhlasu autorky rozhovoru alebo autora prekladu.