Už nikdy nebude pravda?

Kauza Cervanová máta niektorých ľudí aj po tridsiatich rokoch. O tom, že umrela mladá dvadsaťročná študentka medicíny však nie je pochýb. Rovnako nie je spochybniteľné, že jej rodina si veľa vytrpela. Tento jej údel však neustal, a rodina sa trápi aj naďalej. Sčasti sú zodpovedné aj médiá. Preto sa Ľudmilina matka rozhodla napísať knihu o živote a zabití jej najstaršej dcéry. Vznikla tak spoveď Margaréty Cervanovej Případ Ľudmily Cervanové s podtitulom Dlouhá cesta k spravedlnosti.

Ľudmila bola ešte v roku 1976 násilne vtiahnutá do auta, keď čakala na autobusovej zastávke pri internátoch v Mlynskej doline. Autom ju zaviezli do bývalého privátu dvoch z únoscov, kde ju nútili piť alkohol a sexuálne ju obťažovali. Po tom, čo odmietala ich narážky a požiadala ich, aby ju pustili preč, ju vyzliekli a všetci ju viacnásobne znásilnili. Potom ako im hrozila, že ich udá na polícii, ju utopili pri Senci. O tom, kto tak urobí, losovali. Za tento čin boli po piatich rokoch odsúdení siedmi páchatelia.

Toto je verzia súdu. Súdu, ktorý odsúdil za ohavný zločin partiu Nitranov, ktorí sa po prevrate dostali na slobodu vďaka amnestii prezidenta Havla. Následne však boli odsúdení znovu. Dnes sú už všetci na slobode. Tejto verzii verí aj Margaréta Cervanová, matka zabitej Ľudmily. Takto vraždu opísala  aj vo svojej knihe.

Kniha je veľmi emotívne ladená. Cítiť z nej, že autorka nemá odstup, že prežíva s každým riadkom všetko, čo sa na  ňom odohráva. A niet sa čo čudovať. Prežíva tak znovu radostné detstvo, nesmierny smútok zo straty, rozvod, starosť o život mladšej dcéry, strach z vyhrážania, hnev z neriešenia prípadu Ľudmily.

V neposlednom rade z knihy sála odpor voči médiám, ktoré výroky súdu spochybňovali a aj dodnes spochybňujú. Práve im sa v svojej knihe Margaréta Cervanová často venuje. Pozastavuje sa nad článkami, a to najmä z týždenníka .týždeň. Nechápe slová Jána Krstiteľa Balásza, vtedy kňaza a dnes najvyššieho poradcu premiérky Ivety Radičovej. On sa totiž spolu s ďalšími autormi týždenníku .týždeň ako je Andrej Bán, František Šebej, Ľuba Lesná či Eva Čobejová prihovára za odsúdencov, ktorí za vraždu Ľudmily sedeli vo väzení a odpykávali si svoje tresty. Podľa nich sú totiž len obeťami vykonštruovaného procesu bývalého režimu, ktorý sa snažil prekryť neschopnosť vyriešiť tento proces, a tak zneužil sedem mladých mužov.

Najviac ju však podľa jej opisu zasiahli slová Františka Šebeja, dnes poslanca. V týždenníku .týždeň  napísal, že niektorým ľuďom bolo odopreté stráviť Vianoce v rodinnom kruhu. V podobnom duchu sa niesol ten rok aj pastiersky list, ktorý čítal aj kňaz v kostole, kde bola Margaréta Cervanová. Hlboko sa jej to dotklo.

„Mému dítěti sedmero brutálních vrahú již před 31 lety zabránilo vracet se domú vúbec a ne jen na Vánoce! A Štedrej den je pro mně již dlouhu neznámým pojmem a takovým zústane až do mé smrti.“

Ak si chcete urobiť triezvy názor  na prípad Ľudmily Cervanovej, ak je to ešte vôbec možné, kniha jej matky nie je správna voľba. Je však otázne, či objektívna kniha vôbec existuje, alebo niekedy bude jestvovať. V tomto prípade je totiž tak veľa nejasností, motívov, možných vrahov a dôkazov, že človek si už môže len domýšľať, ako to v skutočnosti bolo. Istotu však mať nemôže.

Případ Ľudmily Cervanové je kniha, ktorá je viac ako literatúrou faktu, osobnou spoveďou matky, ktorá sa nezmierila so smrťou svojho dieťaťa. Opisuje tu jej život, detstvo, školské roky. Druhú polovicu knihy venuje vylíčeniu jej smrti a postupnému odhaľovaniu jej vrahov. Alebo mužov, ktorí boli za vraždu odsúdení.

Verdikt:

Kniha Případ Ľudmily Cervanové je silne subjektívne dielo. Sú to prerozprávané spomienky matky. Dá sa vnímať ako prostriedok pre očistenie jej mysle alebo aj ako vyjadrenie nesmiernej túžby matky, ktorá prišla o dieťa brutálnym spôsobom, vyjadriť svoj názor. Pri takomto type literatúry sa nedá hovoriť o kvalite, štýle či jazykových prostriedkoch. Treba mať na zreteli, čo všetko ju jej napísanie muselo stáť a aj to, ako pri celom prípade musela trpieť. A za obe tieto veci jej patrí obdiv.