Richard Müller: Umenie má ľudí nútiť k zamysleniu (exkluzívny rozhovor)

Richard Müller je na Slovensku známy ako vynikajúci spevák a hudobník, ktorý má na svojom konte desiatky hitov. Už menej je o ňom známe, že svoj umelecký talent neinvestuje len do hudby, ale aj do fotografie. Len pred nedávnom vyšla Richardova druhá zbierka fotografií Enter. Nedalo nám to a Richarda sme ohľadom jeho najnovšej zbierky fotografií dôkladne vyspovedali. 🙂

Richard, v týchto dňoch vychádza už Vaša druhá fotografická zbierka pod názvom Enter. Na Slovensku ste však v prvom rade známy ako spevák. Kedy ste v sebe objavili vášeň pre fotografovanie?

Bolo to dokonca oveľa skôr, než som začal spievať a už vtedy som sa venoval foteniu so všetkým, čo k tomu patrí – vyvolával som a ustaľoval film v „čiernej komore“ v našej kúpeľni a potom robil fotografie. Veľa fotografií. Dnes ma celkom mrzí, že z tej doby sa nezachovalo vôbec nič.

Ponúka vám fotografovanie niečo, čo nenachádzate v hudbe? Čím je fotografia pre vás špecifická a výnimočná?

Láska k hudbe a láska k fotografiám sa u mňa vôbec nebijú. Vždy, keď mám pauzu v hudobnej tvorbe, môžem čas využiť na fotografovanie a robím to rád. Už som si zvykol aj na to, že ľudia nachádzajú  rôzne významy v mojich pesničkách a registrujem, že to isté platí aj o fotkách. Občas som uvažoval, či má vysvetľovať aký bol  môj autorský pohľad, alebo ich mám nechať v tom, ako si texty dekódujú sami.  Nakoniec som prišiel na to, že ak umenie provokuje ľudí k tomu, aby rozmýšľali, je jedno, či sme sa pri interpretácii stretli alebo nie. A to je aj prípad fotografií, možno s tým rozdielom, že na dobrý záber netreba čakať tak dlho ako na dobrý hudobný nápad. Aj preto mám fotografovanie rád. 🙂

Slávny český fotograf Jan Saudek napísal v predhovore k Vašej zbierke „mám sto chutí přehlásit, že kolega Müller je ještě lepší fotograf než muzikant – ale to by bylo scestné“ on muzicíruje skvěle – a ty jeho fotografie nejsou nic jiného než hudební suita nebo jiná forma hudby.“ Cítite to rovnako?

Píše tam hlavne, že Frank Sinatra je lepší herec ako spevák a s tým sa nemôžem vyrovnať :-)) Bol som prekvapený predslovom pána Saudka, predpokladal som, že to budú jeho známe šarmantné a vtipné saudkovské vety, no on k tomu pristúpil naozaj dôsledne. Napísal charakteristiku knihy, ktorá aj mne aj iným niečo dala. Mám z toho veľmi dobrý dojem, pretože cítim, že pán Saudek sa v mojich fotkách naozaj orientoval a nebral to len ako humornú povinnosť.

Na poli fotografie nie ste žiadnym nováčikom, veď jednu zbierku fotografií ste publikovali už pred trinástimi rokmi. Podľa čoho viete, kedy uzrel čas na ďalšiu zbierku? A plánujete ich vydať viac? Materiálu máte určite dosť.

Nemám to naplánované. Fotografie použité v knihe Enter sú výberom z tisícok fotiek, ktoré vznikli za posledných viac ako desať rokov. Musel som sa vzdať množstva výborných záberov, aby sme sa vmestili do tých zhruba tristo použitých v knižke. Len z toho, čo zostalo ako „odpad“, by sa dali zostaviť dve ďalšie skvelé knihy.  Fotím samozrejme aj naďalej, momentálne mám čierno-biele obdobie.

Podľa čoho ste vyberali fotky do Vašej najnovšej zbierky Enter? Aké boli tie hlavné kritériá, na základe ktorých ste vybrali približne tristo „vyvolených“ záberov z tých tisícov, ktoré ste v uplynulom desaťročí spravili?

Selektoval som ich spolu so zostavovateľkou Denisou Bogdalíkovou a len výber nám trval zhruba dva roky. Fotiek bolo jednoducho príliš veľa a mnohých som nebol ochotný sa vzdať. Denisa však objavila medzi zábermi originálnu kontinuitu, zoradila ich do  jednotlivých častí podľa jednotiacej myšlienky, našla harmóniu tam, kde nie je prvoplánová.

Patríte k fotografom, ktorí sa len tak prechádzajú zaujímavými miestami, zachytávajú všetko, čo okolo seba vidia a v pokoji domova potom triedia fotky na dobré a zlé, alebo je každý váš záber premyslený a dopredu viete, čo chcete zachytiť? Kedy nastáva moment rozhodnutia „teraz stlačím púšť!“?

Moje fotografie sú často dielom náhody. Netajím sa ani tým, že nefotím portréty. Je to taký vstup do súkromia, že človek, ktorého fotografujem, z toho musí mať podľa mňa nepríjemný pocit.  Fascinovali ma však napríklad figuríny vo výklade, Denisa tvrdí, že má pocit ako keby to boli zmrazení živí ľudia.  Úplnou náhodou som tiež prvýkrát vyfotil výrez z auta a zistil, že sa v ňom odrážajú ľudia, budovy, okolie. Potom som sa na tento typ záberov vyslovene zameral.

Máte svojich obľúbených fotografov? Fotografov, ktorí sú Vám vzorom, prípadne inšpiráciou?

Páči sa mi Anton Corbijn, Annie Leibovitz a desiatky ďalších známych a menej známych fotografov. Nech sa ocitnem v ktorejkoľvek časti sveta, vždy rád listujem v knihách v oddelení fotografickej literatúry, poznám vďaka nim neuveriteľné množstvo výborných fotografov. Naposledy som objavil fotky od Josepha Millsa alebo Davida Lachapelle.

V knihe Enter čitatelia nájdu aj originálnu poklonu Vášmu štýlu fotenia  od renomovanej americkej fotografky  Annie Leibovitz. Ako ste sa vôbec dostali do kontaktu s touto legendárnou americkou fotografkou?

Na to som naozaj obzvlášť hrdý a pyšný. Jedna z mojich najobľúbenejších fotografiek a celkovo jedna z najlepších na svete má v knihe Enter citát. Ja som jej už pred rokmi pri našom skôr náhodnom stretnutí daroval moju prvú fotografickú knihu Amerika a ona mi potom venovala svoju aj s lichotivým citátom a podpisom.

Len ťažko sa vo Vašej knihe vyberá tá naj fotografia, ale mňa jednoznačne upútal záber z festivalu Pohoda. Možno svojou výnimočnosťou, predsa len na celom svete asi nie je veľa fotografov, ktorí by zažili taký dav, ktorý tam stál len a len kvôli nim. No a takmer určite ma upútal aj tým, že niekde v tom dave som stál aj ja. 🙂 Často si fotíte davy fanúšikov  na Vašich koncertoch, alebo to bola výnimočná príležitosť?

Pohoda v roku 2009 bola výnimočná po všetkých stránkach. Vystupoval som na tomto festivale aj rok predtým, no nebol to najlepší koncert. Vracal som sa do Trenčína na reparát a naozaj som netušil, ako ma ľudia príjmu. Boli však fantastickí. Pozitívna energia z 30 tisícového davu sa nedá neregistrovať. V jednej chvíli som poprosil kohosi v zákulisí, aby mi podal fotoaparát a ľuďom pod pódiom som oznámil, že tento skvostný okamih chcem zachytiť na fotke. Výsledok vidíte v knihe na poslednej strane.  Dnes má ten záber aj ďalší zvláštny význam, veď o 24 hodín neskôr bola na tom istom mieste veterná smršť a Pohoda sa skončila tragicky.

Ďakujem za rozhovor a želám, aby mala Vaša zbierka fotografií Enter rovnaký úspech ako Vaša hudba.

Richard Müller – narodil sa v roku 1961 v Hlohovci. V roku 1985 Absolvoval štúdium dramaturgie a scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Počas štúdia sa venoval najmä publicistickej činnosti v časopisoch Populár a Gramorevue. V roku 1984 založil hudobnú skupinu Banket. Prvé verejné vystúpenie absolvoval v roku 1984 na Bratislavskej lýre s piesňou Nespoznaný. V roku 1989 vyhral Bratislavskú lýru. Je autorom a spoluautorom scénickej hudby k filmom (napr. Kúpeľňový hráč, divadelným inscenáciám i muzikálu Baal (1991) (s Andrejom Šebanom) podľa divadelnej hry Bertolta Brechta. V polovici 90. rokov 20. storočia spieval v kultovej formácii PPF so špičkovými hudobníkmi Andrejom Šebanom, Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom. Moderoval rozhlasové relácie aj televízne talkšou Müllerád a Promülle. Na svojom konte má 11 sólových albumov a dve knihy fotografií. Tá (zatiaľ) posledná sa volá Enter.

Richard Müller a Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart

Hrdý "otecko" a kniha v "mierne" nadživotnej veľkosti... 🙂

A v tejto veľkosti sa dostane k nedočkavým čitateľom...

Richard Müller a jeho kamarát a kolega - Jan Saudek