Rozhovor: Prekladatelia sú spoluautormi kníh

Len si skúste spomenúť, koľkokrát ste sa pri nešťastnom preklade knihy chytili za hlavu… Nekvalitne preložené dielo je skoro ako trest za všetky naše hriechy 🙂

Prekladatelia sú v podstate spolutvorcami príbehu. Musia dokonale poznať jazyk, z ktorého prekladajú, ale zároveň aj slovenčinu. Nehovoriac o nevyhnutnej znalosti spoločenských či kultúrnych pomerov a tiež histórie danej krajiny. Neľahký chlebíček, čo poviete? Našťastie, na Slovensku máme niekoľko vynikajúcich prekladateľov a dvoch z nich sme trošku vyspovedali.

Mária Štefánková prekladá predovšetkým z taliančiny a vďačíme jej (okrem iných diel) za preklad románov od Paola Giordana. Venuje sa aj písaniu knižiek pre deti – novinkou sú básničky pre deti predškolského veku s názvom My už vieme všeličo, ktoré ilustrovala Petra Štefanková (podobnosť mien čisto náhodná :-))

Jozef Zelizňák pracuje ako manažér v cestovnej kancelárii a popri tomto zamestnaní ešte prekladá najmä zo škandinávskych jazykov. Aj jeho zásluhou sa môžeme ponoriť do príbehov od autorov ako Jo Nesbø, Erlend Loe či David Lagercrantz. Sám nemá ambíciu písať vlastné knihy a radšej sa nechá zviezť na myšlienkach iných autorov. 

Spomínate si na knihu, ktorú ste prekladali, a niečo vás v nej vyslovene zaskočilo? Bola niektorá pre vás naozaj tvrdým orieškom?

Mária: Mimoriadne tvrdým orieškom, priam kokosovým orechom, bola kniha Massima Montanariho Hlad a hojnosť. Je to prehľad o stravovaní v Európe od antiky takmer dodnes zo všelijakých hľadísk, kultúrneho, historického, náboženského, geografického, gastronomického… Dalo mi zabrať overovanie reálií. Prekladala som to ešte v „dobách predinternetových“, takže už len overiť napríklad mená longobardských kronikárov z tretieho storočia v papierových encyklopédiách bola fuška, o ostatnom ani nehovoriac. Makačka neskutočná. Ale stálo to zato, za knihu som dostala Cenu Mateja Bela.

Jozef: Prekladal som knihu, kde sa postava, ktorá sa v švédčine v prvej knihe javila ako dievča, v druhej stala chlapcom. Našťastie, prvý diel ešte nestihol odísť do tlače a podarilo sa nám postavy zjednotiť skôr, než sa omyl dostal k čitateľom 🙂 No a každá kniha, ktorá ma nebaví, je pre mňa tvrdý oriešok. Snažím sa chrániť si svoj čas. Ešteže sa k takým dostávam len veľmi zriedka.

Museli ste byť niekedy naozaj veľmi invenční, pretože autor použil špeciálnu metaforu, jazykovú hračku a pod.?

Mária: Takmer v každej knihe sa nájde niečo také, bola toho celá kopa. Spomínam si napríklad na preklad detskej knihy Paula McCartneyho Vysoko v oblakoch. Vystupovala tam mama veverička, ktorá tragicky zahynula, keď zlí ľudia rúbali les. Volala sa Sugartail, doslova Cukrový chvost, čo je samozrejme v tejto podobe nepoužiteľné. Musela som vziať do úvahy, že jej osirelý synček sa každý večer smutne pozeral na oblohu, kde mu miliardy hviezd pripomínali rozsypaný cukor, teda „cukrový chvostík“ jeho mamy. Vyriešila som to tak, že som nešťastnú veveričku pomenovala Zornička, takže ju synček na hviezdnej oblohe v nejakej podobe predsa len mohol nájsť.

Jozef: Žiaľ, nie. K tomu má asi najbližšie rozhodnutie, ako budeme v slovenčine skloňovať meno Harryho Holeho v čase, keď ešte nikto netušil, že bude taký slávny. Ak by sme sa ho rozhodli vyslovovať po anglicky ako Houl, skloňoval by sa v slovenčine ako Houla. Ak ho vyslovíme ako Húle, skloňujeme ho Húleho. V tom čase to bol čistý tip a som rád, že som si tipol správne, najmä keď Nesbo túto hračku občas použije vo svojich knihách.

Zvyknete byť v kontakte s autorom knihy? Snažíte sa s ním odkomunikovať, aký presne bol jeho zámer?

Mária: Ak sa dá, ak ešte žije, tak samozrejme. Sú autori, ktorí so svetom komunikujú len cez agenta. Budem bonzovať: Alessandro Baricco, k tomu sa nedá dobúchať. Alebo začneme komunikovať len pred návštevou Slovenska. Tak to bolo s Paolom Giordanom, ktorý keď píše, tak vôbec na maily neodpovedá. Ale momentálne mám na autora šťastie. Prekladám rad titulov o Mediciovcoch, pôvodne to bola trilógia, ale už mi autor Matteo Strukul napísal, že práve odovzdal štvrtý diel. S Matteom sa spolupracuje jedna radosť. Sme kamaráti na Facebooku a na každú moju otázku odpovie hneď, najneskôr do polhodiny, vysvetlí, doplní. To je skvelá pomoc.

Jozef: Som v kontakte s Erlendom Loem, ktorý píše úžasné krátke knihy s výpoveďami mojej generácie. Ostatní autori sú už zväčša príliš veľkí a komunikácia s nimi prebieha prostredníctvom agentov.

Ako vyzerá bežný deň prekladateľa?

Mária: Sú také dni, kedy vstanem, zacvičím si, oblečiem sa, namaľujem (to vždy, čo keby prišla na inšpekciu anglická kráľovná?), sadnem si k počítaču a prekladám. Obed. Prekladám. Večera. Správy. Prekladám do noci. Ale sú aj celkom iné dni, kedy vstanem, zapnem počítač, skontrolujem poštu. Hodím veci do práčky. Vonku je krásne. Vezmem korčule a idem na hrádzu, je tam úplne prázdno, všetci pracujú. Ja nemusím! Odbehnem si svojich štandardných 25 kilometrov, domov sa vrátim akurát načas, aby som niečo malé uvarila. Obed. Vyvešiam bielizeň. Skočím na sociálne siete. Káva s kamoškou. Správy. Žehlenie. Potom si sadnem k počítaču a snažím sa dohnať, čo som v ten deň zameškala. Prekladám do noci. Ale väčšina dní je niečo medzi týmito dvomi extrémami.

Jozef: Keďže prekladanie je moje hobby a pracujem ako manažér v cestovnej kancelárii, pre knihy sa pokúšam ukradnúť si čas namiesto spánku. Nesbøv posledný román Smäd som prekladal napríklad dva mesiace každý deň od piatej do pol deviatej ráno, využívam cesty, presuny lietadlami, cesty po Slovensku autom nahrádzam vlakom, inými slovami vypĺňam si prekladaním každú voľnú minútu.

Čo radi čítate? Môžete vymenovať svoje srdcovky 🙂

Mária: Tým, že denne pracujem s písmenkami, so slovami, mám pomerne málo času na voľné, radostné čítanie, ale predsa len: zo slovenských autorov je to Veronika Šikulová, Pavel Vilikovský, Dušan Dušek, Peter Pišťanek, Peter Krištúfek, Vanda Rozenbergová, Denisa Fulmeková, Jozef Puškáš, Iris Kopcsayová. Zo svetových Umberto Eco, cez jeho knižky sa ťažko prehrýza, ale o to väčšia je rozkoš z čítania. Potom Erlend Loe, Italo Calvino, Ľudmila Ulická, Chaim Potok, Isaac Bashevis Singer, Louis de Bernières, Orhan Pamuk, José Saramago, najnovšie som objavila úžasného Michela Fabera a jeho Knihu zvláštnych nových vecí... Už brzdím, lebo to nebude mať konca.

Jozef: Snažím sa čítať veľa, snáď okrem kriminálok a fantasy 🙂 V poslednom čase som prepadol knihám z vydavateľstva Absynt, nadchla ma kniha Chceli by sme vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú z Premedie. Už niekoľko rokov sa prehrýzam mega tvorbou Karla Oveho Knausgarda, ktorého prekladám aj do slovenčiny.

A čo čítate práve teraz?

Mária: Momentálne sa chystá talianske číslo Revue svetovej literatúry, doňho čítam a prekladám úryvky z kníh Krutosť od Nicolu Lagioia a Nerozluční od Alessandra Piperna.

Jozef: Aktuálne a súčasne čítam Der Trafikant od Roberta Seethalera, reportážnu knihu Planéta Kaukaz a knihy, ktoré práve prekladám: teda tretí aj štvrtý diel románu Môj boj od Knausgarda a román Macbeth od Nesbøa.

Niet sa čomu čudovať, že Jozef aj Mária zdôraznili, že medzi najdôležitejšie vlastnosti prekladateľov patrí vnútorná disciplína, trpezlivosť, ochota učiť sa nové veci či „rýchly mozog“. Hoci sa o nich dozvieme v samotnej knihe len veľmi stručne – meno a priezvisko, prekladatelia nám otvárajú brány do svetov svetovej literatúry. Ďakujeme vám a tešíme sa na všetky krásne diela, ktoré nám prinesiete! 🙂